Filmový blog, nielen o filmoch

Srpen 2010

Recezia - The Yellow Handkerchief (2008)

28. srpna 2010 v 10:33 | © cappuccino |  Filmy - Filmy

Úvod

Yelllow handkerchief - dvd

Vychádzajúca hviezdička, Kristen Stewart, ktorej meno sa preslávilo predovšetkým vďaka jednej z hlavných rolí vo filmovej sérii Twilight, povedala jedno veľké, razantné NIE.

"Nechcem ísť cestou akou sa vydal Macaulay Culkin (o drogových aférach teraz nie je reč..). Nechcem a nebudem škatuľkovaná čoby upírova milenka - môj herecký repertoár siaha viac než na jednu rolu."

Svoje (moje) slová nám chce potvrdiť účasťou v dvoch nezávislých, filmových novinkách The Runaways (2010) a The Yellow Handkerchief (2008). Podľa nárastu jej fanúšikov na csfd.cz sa nedá hovoriť o ničom inom, než o čírom úspechu. Za jednu zo svojich obľúbených herečiek ju totiž označilo viac než tisíc užívateľov, čo je vzhľadom na jej nízky vek  veľmi pozoruhodná záležitosť (veľké množstvo hereckých kolegov ani v pokročilom veku nemajú takú silnú, "fan-základňu"). Môže zato snáď už vyššie spomínaný Twilight a mánia okolo neho? Alebo táto dievčina vlastní skutočný, herecký potenciál? Zaručujem vám len jedno - v Yellow Hanndkerchief ukázala viac než strnulú grimasu, pesimistického mláďatka.

Môj bože, tá má ale ohybné končatiny..!

O čo ide

Momentálne už bývalý kriminálnik, Brett Hason, sa po šiestich rokoch strávených vo väzení snaží zaradiť do normálneho života. Čo asi takého pravého, amerického chlapa napadne po šiestych rokoch strávených v "klietke"? Kam ho jeho nohy zavedú..? No na pivo!

Behom kludného popíjania sleduje vývoj udalostí v okolí. Každá maličkosť, každá jedna drobnosť mu je cenná. V nasledujúcich minútach sa zhodou náhod zoznámi s mladým dievčaťom, ktorej otec práve odcestoval a záujem o ňu javí zhruba ako svokra o svojho zaťa a s chlapcom - "polo-indiánom".

Ich spoločná cesta práve začína..

Pokračujeme..

Keďže mi je režisérove meno absolútne neznáme a podľa jeho doterajšej práce usudzujem, že vám taký Udayan Prasad bude vravieť "veľké-voňavé", zamerajme sa radšej na (o niečo) známejšie, herecké obsadenie.

Maria Bello a William Hurt - mená sú možno taktiež prinajlepšom len povedomé, ale herecké skúsenosti vravia pravý opak. Či už v predošlých snímkoch alebo v tomto, z mojej strany srší absolútna spokojnosť. Predovšetkým ak sa rozprávame o Williamovi. "Taťkovský", až "drsňácky look" človeka, ktorý si čo to zažil, čo to odskákal - na nezaplatenie.

Kristen Stewart a Eddie Reddmayne - Kristen konečne (!) predviedla, že jej mimika dosahuje väčšiu úroven, než len plaché, vystrašené pohľady na vlkodlačie, brušné svalstvo. Navyše si počas filmu krásne pretiahne nôžky.. že ona chodila na nejaký ten balet? Určite áno..
Eddie, Eddie.. pôsobíš ako vyplašené kura a myslím, že práve takúto pózu ti musí drvivá väčšina dievčat žrať.. alebo im naopak budeš liezť na nervy.

William Hurt a Kristen Stewart

Položím vám len jednu otázku. Aký máte názor na road filmy? Kladný, záporný? Od tejto otázky sa bude totiž odvíjať váš celkový názor po zhliadnutí filmu. Príbeh sa koniec koncov netočí okolo ničoho závažného. Pardon, teda, rozoberá závažne téma, ale s určitým nadhľadom, príjemnosťou okolitých postáv a krajiny. Žiadne tvrdá drama, ktoré vás rozplače. Žiadne uplakané, premočené a oslintané balíky vreckoviek. Jednoducho príjemne odsýpajúci, "road movie" filmík, vďaka ktorému bude mať chuť nasadnúť do auta a jednoducho brázdiť krajinou za nepoznaným.

Tri postavy, tri príbehy. Bohužiaľ, alebo skôr vďaka Bohu, sa rieši životný problém len jedného. Každý z nich má svoje osobité problémy, trápenia a minulosť - to áno. Ale trápenie prvých dvoch postáv (chlapec a dievča) réžia preberá len veľmi okrajovo. Naopak minulosť Bretta Hansona bude podrobená veľkej, filmovej skúške. Či uspeje u vás je otázne.

Miestami máme možnosť vidieť mierne odfláknutú prácu scenáristov. A to nerátam dnes už riadne klišovité ,"flashback" scény a snahu zabrnkať na strunu optimizmu - ala každý životný problém má svoje riešenie. Navyše sa starý muž vyspovedá dvom, o niekoľko dekád mladším osobám, ktoré pozná zopár dní (i keď v podobnej situácii sa niekomu vyspovedať musel, treba uznať).

Pripočítajme k tomu všetkému moje dve slabosti (možno kvoli nim mierne nadhodnocujem)
-
1. Vonkoncom všetky road filmy
2. Obyčajne-neobyčajnú Kristen Stewart

Výsledok v skratke

Milovníci road-filmov, Kristen Stewart a (či už ťažkých alebo prostých) dramat si príjdu na svoje. Môže zamrzieť mierne odfláknutá práca scenáristov, ktorá vonkoncom neponúka nič nové, tobôž prevratné. Ak však hľadáte niečo jednoduché a zároveň zložité (ako sám život), niečo veselé a zároveň smutné - pustite sa smelo do toho.

Hodnotenie

7/10

4/5


zdroje:

Recezia - Hranice ovládání/The Limits of Control (2009)

20. srpna 2010 v 23:03 | © cappuccino |  Filmy - Filmy
The Limits of Control - dvd

Úvod

Čas od času si aj ja zauvažujem - určite ako mnohí z vás - čo vlastne znamená "umenie"? Ako by ste umenie definovali? Musí to byť vyslovene niečo abstraktné? Alebo sa sem dajú zaradiť aj materiálne remeslá, prípadne športy ako napríklad krasokorčuľovanie, balet? Nad touto otázkou si od dôb Aristotela lámalo hlavu mnoho filozofov. Umenie sa jednoducho zadefinovať nedá! Všetko, a tým myslím skutočne všetko, je len záležitosťou nášho vnímania - umenie nevynímajúc. Ak s mojím tvrdením súhlasíte, môžme pokračovať ďalej. Ak nie, no.. pravdepodobne budeme pokračovať aj tak.

Jima Jarmuscha môžem poskytnúť sťa žiarivý príklad. Jedna skupina filmových fanúšikov ho považuje za "modlu", prípadne kráľa nezávislej réžie a umelca. Tá druhá za "pseudointelektuála", ktorý si v každom svojom diele musí "honiť ego". Obe skupiny majú pravdu a pritom žiadna z nich. Nehľaďte na názory druhých, spuste si ľubovoľný film (od neho, samozrejme) a jediný správny názor bude ten váš. Ten, ktorý si utvoríte zo svojej hlavy.

O čo ide

Príbeh pojednáva o čiernom chlapíkovi, chodiacom z miesta na miesto, a z toho miesta na ďalšie miesto. V každej oblasti si nájde malú kaviarničku, v ktorej deň čo deň vyžaduje dvojitú kávu (naraz). Pije kávu, sleduje situáciu a neustále očakáva neznámu osoba. S dotyčnou osobou si následne z neznámeho dôvodu vymení zápalky. Každé stretnutie mu približuje jeho ciel. Ciel, ktorý je však až do záverečných minút neznámy..

nahá Paz De la Huerta

(pozn. na obrázku máte možnosť vidieť herečku Paz De la Huerta - malá beštia, ktorá vo filme s veľkou obľubou abstinuje od akéhokoľvek druhu oblečenia - ďalší dôvod aby The Limits of Control nezapadlo prachom)

Pokračujeme..

Chápem, že sa podobné dielko nemusí zapáčiť každému. Chápem, že jeho podstate nemusí každý porozumieť (k tejto záležitosti sa vyjadrím už o chvíľu). A medzi tým všetkým navyše (vo svojej veľkej štedrosti a empatii) rozumiem, že normálny divák (obyčajný, nevyžadujúci žiadnu filmovú abnormálnosť) sa môže k smrti unudiť.

Nečakajte nič viac a nič menej než precízne vypracované, minimalistické spracovanie. Za príklad použijem scénu ala "cesta od začiatočnej dvojky neznámych (muž a jeho tlmočník)". Vo filmoch je veľmi častým javom, keď režisér podobné pasáže preskočí, prípadne danú cestu, ktorá by trvala minimálne niekoľko minút skráti na pár sekundový strih chôdze. Ale Jim Jarmusch nie! V kľude a s každým detailom si vychutnáva muža na pohyblivých schodoch (tie mechanické, veď viete), jeho chôdzu, meravú tvár, prezliekanie, proste čokoľvek čo by iný smrteľník pokladal za nepodstatné. Všetky už spomínane, detailné zábery sprevádza výstižná súhra tónov (niečo ako soundtrack bez piesní..), ktoré mimochodom patria medzi ďalšie veľké klady. Áno, pravdepodobne to režisér s onou snahou o prežitok obyčajov (prostých maličkostí) preháňa, ale ..who cares? Mně se to líbí!

Hlavná postava..

Následne by som rád aspoň okrajovo poriešil filmovú podstatu tohto snímku. Takže na rovinu? Ideme? Ste naozaj pripravení..? Fajn. ŽIADNU PODSTATU NEMÁ (len môj názor). Hrá sa síce, že vlastní skrytú, a nehorázne hlbokú myšlienku a vy mu to až do poslednej minúty naozaj žeriete, ale.. myslím, že práve to chcel režisér dosiahnuť.

Skúste sa uvoľniť, sledovať krásy Španielska, popíjať pri filme tak ako hlavný hrdina kafíčko - najlepšie dvojité. Mimo všetkého potešia mini roličky Tildy Swinton, B. Murraya a už vyššie spomínanej, nahej krásky. Jarmuschov experiment nemusí a môže sadnúť - záleží len na vašom filmovom vkuse - vašich nárokoch, požiadavkách a potrebe vyskúšať občas i niečo nové.

Výsledok v skratke

Tí z vás, ktorí dokážu pri filme posedieť a skúmať jeho kvality do hĺbky budú nadmieru spokojní. Naopak milovníci rýchlej akcie, bezhlavých komédií a vyhľadávači dobrodružstva, kde sa stále niečo deje, skôr než v polovici stopáže sladko zaspinkajú. Malé odporúčanie - Skúste, nemáte čo stratiť. Zaručujem vám len jedno - tak netradične spracovaných filmov ako The Limits of Control príliš veľa neexistuje. Máte chuť na niečo nové a neohrané? Tož prosím pekne, neváhajte..

"Ten, kdo si myslí, že je víc než ostatní, musí jít na hřbitov...Tam uvídí, čím svět skutečně je. Je hrstkou hlíny."

Hodnotenie

7/10

4/5


zdroje:

Recenzia - Cradle of Fear (2001)

18. srpna 2010 v 20:58 | © cappuccino |  Filmy - Filmy

Úvod

Alex Chandon a Dani Filth sú na black metalovej scéne známe esá. Predstavovať každého osobitne by bola podľa môjho názoru strata času, keďže drvivá väčšina tých, ktorí sa Cradle of Fear (ďalej už len CoF) odhodlali zhliadnuť, ich mená dôverne poznajú - mňa nevynímajúc. Tak rovno k veci. Alex sa v prvom rade živí režírovaním hudobných klipov. Spolupráca s Danim je už očividná a keby ste čírou náhodou nemali predstavu ako asi tak to jeho spracovanie klipu vyzerá, odporúčam zhliadnuť necenzurovanú verziu From the Cradle to enslave. Dám vám na to minútku času, áno? Takže spustiť youtube a píšeme..From..the..

(za pár minút..)

Nuže, v tejto chvíli máte už jasnú predstavu akú podobu vlastnia Chandonove klipy. Čakáte, že film bude odlišný? O niečo jemnejší? V tom prípade sa šeredne mýlite.

O čo ide

Jednu zo záporných postáv stvárnil práve Dani Filth. Jeho charakter imdb databáza uvádza ako "The Man" - inak povedané, bezmenný. "The Man" je synom Kempera (David McEwen), ktorý vo veľkom množstve holduje brutálním mučeniam detí pomocou telepatických schopností. Celkovo máme možnosť zhliadnuť štyri krátke poviedky, pričom každá má s tou nasledujúcou nejakú súvislosť. Či sa nakoniec záhadného "Mana" s jeho otcom Kemperom podarí zlikvidovať je otázne.

Pokračujeme..

Vždy som čakal na film, pri ktorom by bolo vonkoncom nemožné napísať čo len jednu jedinú, kladne vyznievajúcu vetu. Bohužiaľ, onen čas má pravdepodobne ešte len nadísť. V žiadnom prípade nemienim CoF zakopať pod čiernu zem len kvôli nadmernej brutalite. Podobná masakrálnosť sa môže určitým indivíduám dozaista i páčiť. Ale dosť už so samaritánstvom! Nasledujúci nedostatok zatienil všetky ponteciálne klady na absolútny bod mrazu- neskrývaná lacnosť a primitívnosť. A práve v tom spočíva úpadok akejkoľvek nádeje na vylepšenie celkového hodnotenia.

Ak už vážne nič, tak sa režisér mohol aspoň posnažiť o naverbovanie kvalitnejších maskériek (pokiaľ vôbec nejaké v štábe mal). Prečo, pýtate sa? Behom prvých pár minút na scénu nastupujú "prízraky", ktoré vo väčšine prípadoch vlastnia miesto hlavy prasačiu masku. Podobná scéna sa v nočných hodinách môže zdať určite hrôzostrašná pre hororového neznalca akým som ja, to áno. V onom prípade je však opak pravdou. Masku, o ktorej sa momentálne rozprávame, režisér pravdepodobne kúpil v najbližšej trafike pre turistov za jednu babku. Začínate už pomaly chápať, z akého dôvodu som ako prvý zápor spomenul lacnosť? Navyše amatérske zvuky pri bodaní, skučaní, škrtení a iných druhoch fyzického násilia..




Čo sa týka primitívnosti, režisér absolútne postráda akékoľvek logické zmýšľanie. ON VÁŽNE ZEŠÍLEL! Krv si lieta kde chce, odkiaľ chce a v akomkoľvek množstve sa jej zažiada. Ne-herci sa pri bojoch niekedy ani nedotknú tváre a pritom zvuková stopá vraví o niečom inom ("boom, bác"). V každom z príbehov dokáže aj desať ročné dieťa vymenovať minimálne jednu nelogičnosť - za to dám ruku do ohňa. Mimochodom, všimli ste si, že sa všetká moja kritika sústredí len okolo už vyššie spomínaných, dvoch slov? V podstate neexistuje nič iné čo by bolo hodno na tomto "skvoste" komentovať. Pretože film sám o sebe ma veľmi kvalitný základ. Dejová línia vlastní mimoriadne nevyužitý potenciál (až na druhú poviedku). Všetko však zlyháva na šeredne lacnom a primítivnom spracovaní.

Štvrtý príbeh neveriaceho Tomáša by bezpochyby zaslúžil filmové spracovania pod taktovou skutočného režiséra. Začiatok - neveriaci Tomáš, ktorý si myslel, že "The Sick Room" je len falošné predstavenie. Stred - vŕtanie sa v tejto záležitosti ala vtieravý, novinársky nos. Záver - sám onej šialenosti podľahol a nakoniec sa stal obetou. TADÁ! No povedzte, nezaslúži si táto poviedka nejaké kvalitnejšie spracovanie? Zaslúži!

Výsledok v skratke

Nádejné poviedky pod taktovkou netalentovaného režiséra, ktorého umenie začína odseknutím hlavy a končí nahými scénami v ženskej vani. A mimochodom, nebyť tých kúpeľňových scén, pravdepodobne by som zaspal. Veľmi chabé.

Hodnotenie

1/10

0/5



zdroje: