Filmový blog, nielen o filmoch

Říjen 2010

Recenzia - Tekken (2010)

29. října 2010 v 11:19 | © cappuccino |  Filmy - Filmy

Úvod

Tekken - dvd

Jediný významný konkurent a zároveň čestný bratríček popri (taktiež) skvelom Mortal Kombat. Každý vás určite Tekken pozná a aspoň niektorí ste ho dokonca hrali. Rozprávame sa o jednej z najlepších bojoviek, ktorá začínala v mojom prípade na Playstation One. Spomínam, spomínam.. hodiny a hodiny strávené klikaním na štvorček, trojuholník, krížik, krížik R1, R2.. a pluzgliere boli na svete.

Od prvého dňa mi padol do oka tvrdý a neuveriteľne zverský, Paul Phoenix. Neviem z akého dôvodu práve Paula vo filme vynechali. A síce, aspoň mu režisér svojou neschopnosťou neskazil dobré meno. Na druhej strane máme možnosť vidieť iné, známe tváre ako napríklad Jina Kazamu, Heihachiho, Ninu Williams, Edieho Gorda, Bryana Furyho, Christie Monteiro, s nádherným strihom gatí a mnoho ďalších.

Herné adaptácie len veľmi, veľmi zriedka dopadnú na kvalitnú pôdu. Tekken nie je žiadnou výnimkou, no naopak sa radí do sorty priemerných spracovaní, ktorého nemajú čo ponúknuť hĺbavejšiemu divákovi. Každopádne, aké kvality by ste čakali od bojovej hry, kde sa v podstate všetko točí okolo súbojov dvoch na dvoch? Hádam nie akýsi príbeh alebo dokonca slušnú zápletku!? V žiadnom prípade, nič z toho nám bohužiaľ nebolo dané.

O čo ide

Jin Kazama (John Foo) je len jedným z radových občanov, žijúci v korporácii zvaná Tekken. Jeho matka ho naučila veľkej zdatnosti v oblasti bojových umení. Po zákernej vražde Jinovej matky sa mladík vydáva na cestu pomsty. Na cestu zvaná Iron Fist Tournament - Turnaj, Železná pesť, kde bude musieť bojovať o holý život. Dosiahne sladkú chuť odplaty alebo ho tŕnisté prekážky zrazia na kolená skôr než stihne prejsť prvým kolom?

Pokračujeme..

Hlavný hrdina je niečo medzi čínsko-emo-americkým miešancom. Pokiaľ ma očí neklamú, tak mal byť Jin Kazama šikmooký fighter s našišoreným három. Na otázku prečo z neho štáb spravil takého blbečka asi nenájdem odpoveď. Rád by som ich len upozornil, že ak má osoba krátke, čierne vlasy padajúce do oči, nemusí byť automaticky číňanom. Buď mali do filmu obsadiť pravého Ázijčana alebo sa aspoň úboho nehrať, že ním je. Síce beriem na zreteľ hercov ázijský pôvod, ale naopak nedokážem pochopiť, prečo neobsadili výzorovo podobnejšiu tvár. No dosť už o Johnovi.

Heslo dnešnej recenzie znie: Tekken by zaslúžil lepšiu poctu! Samotná, dejová línia pôsobí neskutočne fádne a zaváňa mierne kvalitnejšou béčkovosťou. Už len začiatočný beh pri úvodných titulkoch bol jeden veľký horor. Tak nudný štart filmu som nezažil už pekne dlhú dobu, to sa vám rovno priznám. Na bojové scény sa síce nádherne pozerá, ale mimo nich zaostáva prostý príbeh, ktorý sa navyše miestami snaží vyznievať dramaticky, až vám je zo všetkého jednoducho na smiech. Nabudúce trocha nadsázky, poprosím.. alebo, nabudúce už radšej nič, poprosím..

Round ONE.. FIGHT!

Ak by si pán Little určil nejaký cieľ a šiel za ním za každú cenu, myslím, že všetko mohlo dopadnúť lepšie. Miesto toho zvolil rutinne vyšliapanú cestičku bez akýchkoľvek výkyvov, alebo nebodaj zákerných zvratov. Najsmutnejšia je však celková stopáž. Film sám o sebe trvá síce len kúsok pod hodinu a pol, ale príde vám to skôr ako dvojhodinová, bezcieľna púť na záverečný odchod z kina. Ako jednorázovú záležitosť Tekken beriem, avšak ako film, ktorý sa mal hrdo postaviť vedľa dlhoročnej slávy hernej verzie - rozhodne NIE!

Máte chuť na kvalitné "bum, bum mlátičky"? Tak to radšej vsaďte na Ong-Bak. Tekken môžno odporučiť jedine skalným fanúšikom hry, ktorí pri zápasení svojich miláčikov pocítia nemalé šklbanie v dolných i horných partiách tela. Rozhodne nie je film takým odpadom ako veľké množstvo divákov tvrdí, ale kladov, ktoré stoja za zmienku tiež príliš veľa nenájdete. No a ako som už vravel - Tekken by zaslúžil lepšiu poctu! R-ková verzia s réžiou Johna Woo? Možno inokedy..

Výsledok v skratke

Žiadne veľké prekvapenie sa nekonalo, naopak pociťujem nemalé sklamanie voči celej sérii Tekken, ktorá len ako hra ponúka milión krát väčšiu zábavu než podpriemerné, filmové spracovanie. Žiadna z postáv naozaj nestojí za zmienku a drvivá väčšina mi prišla ako narýchlo zverobaná parta netalentovaných šaškov. Z tej kvalitnejšej polovice treba pripustiť, že bojové scény boli naozaj lahôdkou, pričom si môžte všimnúť, že režisér čas od času do bojových sekvencií zakomponoval určite prvky z hry - čo fanúšika určite poteší.

Hodnotenie

4/10

2/5


zdroje

Kids, Halloween's comming!

25. října 2010 v 15:16 | © cappuccino |  Moje nepravidelné témy týždňa
Tajomný večierok..
(Tento článok je priradený k téme týždňa Halloween a umiestnl sa do redakčného výberu blog.cz)

Kids, Halloween's comming! Čo z toho máme my, bežní Slováci a Česi? Pravdepodobne veľké, voňavé. Povedzme si na rovinu, že u nás nie je Halloween príliš populárnym sviatkom. Minimálne sa jeho obľúbenosť na verejnosti nedá porovnávať s takou Amerikou. Iste, nájdeme i zopár jedincov (prevažne detí), ktoré pobehujú skrz celé mesto v rôznych prestrojeniach a strašia bezbranných dôchodcov, ale že by bola mánia okolo "sviatku strašidiel" nejak neúnosná? Určite nie.

Koniec koncov, k tak sychravému počasiu aké momentálne naše mesto zažíva sa nejaké to strašidielko - dve, dokonca hodia. Plánujete vo vašej blízkosti Halloweenskú párty/podujatie? Prežívate ho plnými dúškami alebo je pre vás 31. Október len bežným ukončením jedného z mesiacov? Ak by mal niekto záujem o môj názor, Halloween je sviatkom hororu! A čo je potrebné počas takého sviatku hororu robiť? No predsa sledovať údesné vraždy na filmovom plátne..

Tudiž, sme na filmovom blogu, nemohli ste očakávať nič iného než moje osobné odporúčania na zopár tých hrôzostrašných vyvraždovačiek a zdesujúcich útekov pred vrahom/vrahmi. Čo pekného nám cappuccino odporúča?




Halloween (1978)

Kategória: Klasika žánru

Halloween. Halloween. Už len podľa názvu sa vám musí hodiť do klína. Čo iného si vybrať na sviatok Halloween než film Halloween?! John Carpenter sa postaral o základy podžánru "slasher vyvraždovačiek", a práve z tohto diela dnes väčšina režisérov (konkrétneho subžánru) len úboho čerpá. Niekedy ich snaha nevyjde vôbec na nivoč, naopak môžme sledovať pozoruhodnú novinku, ale.. originál - originálom ostane. A teraz môj samotný komentár k filmu:

Tento screen nie je z prvej časti Halloweenu, ale jednoducho sa mi páčil

"Veľké množstvo divákov chváli hororové klasiky len z úcty k ich povesti a z dôvodu akéhosi položenia základov pre ďalšie filmy tohto pekelne strašidelného žánru. Avšak skladanie klobúku pred Halloweenom je maximálne opodstatnená reakcia. V dobe (1970-1980), keď vás v kinosále vystrašili aj letiace havrany musel byť Mike Myers skutočným postrachom aj pre tých najodvážnejších jedincov. Je to už síce tridsaťdva rokov, no ja sám som si jednoducho nemohol pomôcť pri pauzovaní určitých častí, práve kvôli stále stúpajúcej atmosfére a prudkému buchotu môjho bojazlivého srdiečka. Neustále len čakám, čakám a čakám, v ktorom rohu sa opäť objaví vrahova maska. P.S. Spoiler: Prijmite všetky možné ospravedlnenia, ale za tú nesmrteľnosť prišla silná potreba na strhnutie jednej hviezdy."

Hodnotenie: 4/5


Nočná Mora na Elm Street 4: Vládca snu (1988)

Kategória: Another next klasika

Sám Freddy sa stal jednoducho kultovou postavou všeobecného strachu. Treba napísať niečo viac? Prejdime rovno na komentár k filmu:

Freddy sa blíži..

"Freddyho som sa veľmi dlhú dobu stránil ako čert kríža. Včerajšia noc moje obavy vyvrátila a nezáujem opadol na bod mrazu. Že či spokojný? Absolútne! __ Prvá časť filmu kráča v nehorázne nemastnom, neslanom duchu. Naopak vaše chúťky dozaista rozparádi druhá polovica, a to predovšetkým - záchodová scéna, scéna s Jenny, scéna v kinosále - olympijský vrchol v experimental - horor výtvoroch. Moje slovo však v tomto prípade padá len na veľmi nizučký post, kedže kamarátstvo medzi mnou a hororom ešte ani zdiaľky neprešlo do stavu manželského (i keď..). Elm Street má svoje muchy, má svoje nedostatky, a však na druhej stran má tak efektne podanú atmosféru, ktorá s prehľadom prebíja absenciu onoho pravého, hororového strachu. (Vlastne, absenciu strachu netreba brať vždy ako zápor.)"

Hodnotenie: 4/5


Eden Lake (2008)

Kategoria: Novinka - z vnútra rozorve aj otrlých

Aby sa nepovedalo, že nadržujem len starým a prefláknutým kvalitám, na oplátku prichádza novodobá brutálnosť, ktorá našla svoju cestu a nadmernými kvalitami sa dokázala prebojovať medzi relatívne veľký počet obecenstva. Vyslovene však upozorňujem potenciálnych divákov, že po tomto filme vo mne ostal surový pocit prázdnoty. Tak psychicky zle mi vďaka akémukoľvek hororu ešte nikdy nebolo! Komentár:

Děvče v nesnázích

"Hneď na začiatku vám oznámim, prečo tomuto (z môjho pohľadu) klenotu, nedám rovno 5 hviezd. Jednoducho tak skazená banda detí snáď ani nemôže jestvovať. Alebo áno? Ak sa zameriame na jedincov - konkrétne vodcu skupinky, fajn. Ale všetci naraz? Len taký chabý protest proti brutálnostiam na ľudskej bytosti? Dobre, nelogičnosti má Eden Lake dostatok a radšej sa sústreďme na klady. Veľmi, veľmi tiesnivá atmosféra už od prvého stretu s bandou deciek. Hlavná dvojka bola nadmieru sympatická, predovšetkým Kelly Reilly, ktorá mimo svojej krásy aj pomerne slušne hrala dievča v beznádejnej situácii. Pri zrazení podlého dievčiska som cítil nádherné zadosti učinenie a naopak pri zapichnutí mladého Rickyho len číri smútok. Depresívny zážitok number one."

Hodnotenie: 4/5


zdroje:


(Komentáre k filmom boli skopírované z môjho profilu na csfd.cz)

Ach, tá nerozhodnosť

24. října 2010 v 12:28 | © cappuccino |  Z každého rožku trošku
dúmanie v tme
Na toto téma sa jednoducho musím vyjadriť. Ach, tá nerozhodnosť. Mám na mysli nerozhodnosť pri výbere filmu. Niekedy mi konkrétna selekcia zaberie viac času než samotné pozeranie - a to už je čo povedať! Voliť podľa režiséra alebo herca? Voliť podľa žánru a momentálnej nálady? Pustiť si skôr niečo už viac krát videné, ale za to zaručene kvalitné? A či riskovať šliapnutie do neznámych vôd? Môže nastať príjemné prekvapenie. No na druhej strane, čo ak mi daný materiál absolútne nesadne a ja budem sám seba preklínať za neuváženú voľbu? Veľa otázok, žiadne odpovede a hodiny hlásia "bim, bam".

Nedokážem si pomôcť, ale je to tak. Nerozhodnosť považujem za pekelne nepríjemnú vlastnosť!  Oberá vás o čas, ktorý ste v danej chvíli mohli radšej venovať sledovaniu súvislého radu pohyblivých obrázkov, v kombinácii so zvukom (rozum. ako film). A miesto oddychového premietania uvažujem ako sa danej nátury, zvaná nerozhodnosť, definitívne zbaviť. Snaha márna a neúspech je vopred jasný - boj ešte nezačal a ja už sa vzádvam, prepáčte. Nieže by som bol nejaký pacifista a rozporom sa oblúkom vyhýbal, ale každá minca má dve strany. Tak isto aj z nerozhodnej povahy môže človek (predovšetkým filmový divák) čerpať nielen zápory, ale i neoceniteľné pozitíva.

Príklad dokážem pozorovať sám na sebe. Z drvivej väčšiny filmov, ktoré si vyberiem podľa môjho osobného rozhodnutia, vzídu solídne zážitky. Málokedy natrafím na prípad rovnajúci sa číremu sklamaniu. Čo myslíte? Mám byť za nerozhodnosť vďačný, alebo takúto vlastnosť všetkými dostupnými prostriedkami preklínať? A ak niekto z vás náhodou vlastní rovnaký "polo-handicap", ako sa k nemu staviate?

zdroj:

Recenzia - Red (2010)

20. října 2010 v 16:13 | © cappuccino |  Filmy - Filmy

Úvod

Red - film - plagát

Kam ten svet speje? Zo CIA sa stala vražedná spoločnosť, poctiví agenti dostali RED - po slovensky povedané VEN - Vo výslužbe a extrémne nebezpeční. Starý, dobrý Bruce Willis pestuje avokádo, Morgan Freeman očumuje zadky opatrovateliek v domove dôchodcov, šialený a paranoidný Malkovich sa stal ešte šialenejším a ešte paranoidnejším (niekedy však jeho paranoja zachráni životy) a Helen Mirren miesto "špínavej práce" čistí špinavé koberce svojho útulného domčeku.

Tak sa zdá, že po vzore Expendables a Machette prichádza ďalší film, ktorý má v úmysle navrátiť do akcie na oko opotrebované, známe hviezdy. No, priznajme si, že podobné slová musia u filmového fanúšika vyčariť nemalý úsmev. Predovšetkým ak je reč o Bruceovi. Od Smrtonosnej pasce 4.0 nenatočil prakticky nič poriadneho, kde by dokázal svoje ja predstaviť v hlavnej roli.

Neočakávajte však niečo v štýle starých akčákov. A viete čo.. neočakávajte radšej vôbec nič. O to viac vás poteší samotná jednoduchosť a zábavnosť, ktorú predvádzajú naši milovaní agenti.

O čo ide

Viceprezident (Julian McMahon) si jedného dňa zmyslí, že neche mať so svojou minulosťou nič spoločné. Následne vydá tajný rozkaz - smrť každému, kto sa podielal na misii v Guatemale. Medzi jedenástkou živých-mŕtvých zapadá aj Frank Moses (Bruce Willis). Ale keďže sám Moses je bývalým, špičkovým agentom vo výslužbe, jeho polapenie a následné zavraždenie nebude ľahké. Spojí sa so svojími ex-kolegami a vzhúru do boja!

Pokračujeme..

Ak by vo filme nehrali samé americké slniečka, len zťažka odhadneme, že Red bude pochádzať z U.S. produkcie. Spôsob, akým sa duch celého príbehu nesie je totiž absolútne obyčajný. Žiadne hrdinské boje, zostrelovanie vrtúlnika autom (...) atď. atď. Prostá zápletka, mierna nadsázka, vtipné sekvencie, ktoré často parodujú samotných hercov a ich predošlé role. Jednoducho zábava na pohľadanie! Navyše chémia celého osadenstva funguje presne ako sa patrí. Cítite medzi nimi spolupatričnosť a dávne spomienky na "old times". Pochopiteľne nechýbajú ani klasické hlášky, kde prskáte slinami na všetky strany.

Proti parte starešinov stojí nová CIA a ich zabiják, William Cooper (Karl Urban). Jeho ksicht sa hodí snáď vážne na všetko. Dokáže byť bojovníkom z Pána Prsteňov, žoldierom v Doom alebo zákerným Vaakom in da Riddick: Kronika temna. S čistým svedomím mu prajem všetko najlepšie (hl. čo sa kinematografickej oblasti týka) a nech už konečne dostane nejakú poriadnu rolu! Vyslovene v to dúfam, pretože ten chlapík vlastní sakramentsky nevyužitý potenciál.

Malkovich, Freeman a Willis - starí agenti v akcii..

Nie je 111 minút stopáže na akčnú komédiu až príliš? Povedal by som, že tak akurát. V prípade Red sa však môže jednať o nežiaduci zápor, obzvlášť pre neobsedných divákov, ktorí by najradšej videli všetky bojové scény do hodinky a pol, a šup šup z kina. Koniec koncov, zápletka filmu vážne nie je ničim originálna. Tvorci vsadili na hereckú kartu. Práve ich skúsenosti, charizma a vtípky držia celý film nad vodou. Tým však nechcem tvrdiť, že Red nemá mimo hercov čo ponúknuť. Určite si v ňom veľké množstvo ľudí nájde to svoje.

Každý deň predsa nevidíte Freema, Willisa a Malkovicha pokope! Už len z toho dôvodu sa jedná o záležitosť, ktorá by jednoducho nemala žiadnemu fanúšikovi uniknúť. A takto na záver. Ak by sme teoreticky, vravím TEORETICKY, uvažovali o druhej časti, určite protestujem. Bolo nám fajn, bolo nám super, ale pokračovanie, ktoré by sa svojimi kvalitami prvej časti minimálne vyrovnalo si jednoducho nedokážem predstaviť. A síce..

Výsledok v skratke

Kožušina starých hviezd bola oprášená. Výborné obsadenie, nie tak časté, ale za to veľmi efektívne, akčné scény a občasné humoresky potešili viac než si dokážem pripustiť. Kvalitná, akčná-komédia na vypustenie "vnútorných démov". Just watch and relax..

Hodnotenie

7/10

4/5


zdroje:

Pokoj kontra agresia

18. října 2010 v 22:40 | © cappuccino |  Z každého rožku trošku
Každý máme čas od času pocit, že je toho na naše ramená až príliš. Či už v oblasti pracovnej, školskej, rodinnej.. doplnite si sami. Stres, stres a znova stres. Kam sa obrátiť? Na koho sa obrátiť? Odpoveď na takúto otázku nie je jednoznačná. Individuálne záleží na povahe kohokoľvek z vás. Spýtajte sa samého seba! Čo mi privodí dobrú náladu? Príjemný film, kniha, spánok?
A čo tak kvalitná muzička?

A priamo v tomto smere sa ľudia rozdeľujú na dve skupiny. Niekto to rád tvrdé, niekto to rád jemné. Niekto upredností pokoj, ale.. s farbou von, vážení. Občas treba tú vnútornú bolesť vyslovene vykričať.

A kamže sa vlastne obrátim, keď mám potrebu spomínané trápenie dať zo seba von?




Na druhej strane. "Nenávisť je zbytočná záťaž". Nemôžme byť predsa neustále naštvaný, nech už sa jedná o hocičo. Tak teda pretočme stránku - a čaká nás ezoterika (vďaka, Hanyou).




A keďže je tento blog primárne zameraný na filmovú oblasť, nedokážem si odoprieť pridanie aj nejakej tej príjemnej hudby z oblasti filmového plátna. Ahoj Juno!



Recenzia - Cela 211 - Vězeňské peklo/Cell 211 (2009)

16. října 2010 v 21:42 | © cappuccino |  Filmy - Filmy

Úvod

Cell 211 - dvd

Španieli sú v poslednej dobe jednými z najväčších, európskych oponentov pre Hollywood. O tom niet najmenších pochýb. Za príklad taký [Rec](2007) svojou autenticitou a originálnym spracovaním (podobným Blair Witch) vytrel zadočky Amerike raz, dva.

Svet sa div a ďalší Španiel, Daniel Monzón, prišiel s výtvorom, ktorý sa snaží preraziť aj mimo svoju krajinu. To, že sa mu jeho snaženie darí je nad slnko očividné, keďže na filmovom trhu v Berlíne Cela 211  získala ocenenia ako film roku, réžia roku, najlepšie herecké výkony a ďalšie sladučké pocty (dokopy osem).

Čo sa hereckého obsadenia týka, príde vám známy pravdepodobne len Luis Tosar (viz. foto). Hustá brada, vyholená hlava a drsňácky ksicht je na svete. Z komerčne známych filmov si zahral vedľajšiu rolu v Miami Vice (2006) - drogový kráľ Montoya. Od komerčnej scény sa presunieme až po scénu nezávislú, kde predviedol mini roličku tajomného gitaristu ala Jarmuschovo Hranice Ovládání (2009)

Áno, áno. Všetka tá chvála a ocenenia znejú naozaj lákavo. Ale ako už iste viete, množstvo sošiek sa ešte nerovná istej kvalite. Každý máme iný vkus a každému z vás sa môže aj vyslovená "pecka" v konečnom dôsledku protiviť. Na jednoznačnú odpoveď bude zrejme potrebné zhliadnuť film na sólovku. Ak sa vám však nechce šliapnuť do veľkého, smradľavého.., ale zároveň by ste neradi prišli o nejaký ten klenot, tak práve pre vás je určená táto recenzia.

O čo ide

Nováčik Juan Oliver (Alberto Ammann), ktorý deň napred prichádza do svojho nového zamestnania aby urobil dojem, zisťuje, že byť bacharom nie je zrovna prechádzka ružovou záhradou. V deň príchodu sa totiž vo väznici odohráva vzbura. Sám Juan sa nešťastnou náhodou dostane do problémov a musí predstierať, že je väzňom - bažantom. Ak by sa prevalila jeho skutočná identita.. skončil.

Rád by som citoval režiséra filmu, Daniela Monzóna. Touto vetou totiž vystihol podstatu celého príbehu, ako to dokáže vystihnúť len sám stvoriteľ.

"Nie je to len žánrový film, omnoho viac je tragédiou v najklasickejšom zmysle slova. Tragédiou, ktorú by asi nikto z nás nechcel zažiť... Zároveň ide o príbeh hlbokého priateľstva medzi dvoma mužmi v extrémnych podmienkach a na rozdielnych stranách zákona."

Pokračujeme..

Ja vám ľudia naozaj neviem čím to je. Nerozumiem tomu. Nechápem, ako je možne, že sa niektoré zhovadeliny dostanú do všetkých kín sveta, zarobia veľký balík, pobavia široké publikum, ale aspoň čiastočne náročného diváka absolútne neuspokoja. Na druhej strane barikády existujú filmy, ktoré sú málo rozšírené a relatívne neznáme. Ich kvality sú však oproti spomínaným zhovadelínam na omnoho vyššej úrovni. Kvalitatívne na tak vysokom piedestáli, že máte sto chutí o existencii daného filmu upozorniť čo najširšiu verejnosť.

Práve jedným z adeptov na členstvo do druhej skupiny je Cela 211. Netvrdím, že nemá svoje chyby. Má, iste. Ktorý film nemá? Zo svojho nízkeho rozpočtu ale dokázala vytlačiť veľké sústo. Ako už režisér Monzoń podotkol, Cela 211 zrovna nepatrí medzi žánrovo zaraditeľné materiály. Rozoberá témata ako tragédiu zamilovaného páru, oddeleného od seba, priateľstvo dvojice odlišných chlapov a mnoho ďalších, politických drobností, ktoré ocenia predovšetkým samotní Španieli (systémy väznice, teroristické organizácie ETA, hlásiace právo na vlastné územie atď.).

Juan a Malamadre - hlavná dvojka

Po scenáristickej stránke film brní rôznymi nápadmi. Napätie neustále graduje a vy musíte precítiť s väzňami všetken ten adrenalín. A to ani nerátam Juana, ktorý mohol byť každučkú sekundu odhalený. Herecké výkony snáď nemá cenu komentovať - viz ocenenie "najlepšie herecké výkony". Jednoducho a skrátka - sú uveriteľné, kritikmi prijaté, a podľa môjho gusta nadmieru hodnotné.

Hlavný hrdina sa však po čase javí až ako príliš veľký samaritán a vám neustále behá po hlave myšlienka, "z kápa väznice je nakoniec v podstate fajn chlapík"? Nie, nie. To tam vážne nesedí! Aj keď.. mne prišiel Malamadre sympaťák už od začiatku a v jeho vnútorné dobro som neustále veril. Tak trochu ale sám režisér nadržiava basistom, pričom z bacharov často ostanú len agresívne svine (viz José Utrilla).

Poteší aj skutočnosť, že sa z filmu nikto nesnažil urobiť moralistickú, dojemnú zlepeninu všemožných klišé, ako to má vo zvyku práve Americká produkcia. Jedná sa o tvrdé spracovanie, ktoré síce neobsahuje neúnosné dávky krvi, ale o to viac vyčnieva samotná tvrdosť jednotlivých charakterov, ich činov, zmýšľania a vzájomných podrazov.

Výsledok v skratke

Z basového podžánru určite tá kvalitnejšia polovica sorty. Obsahovo plná nápaditých myšlienok, charizmatických postáv a neúnosného prísunu napätia. Jediná väčšia výtka smeruje k postoju režiséra, že práve basmani boli zväčša tí dobrí, a že politické machinácie sú horšie svinstvo než surová prirodzenosť človeka. Negatíva oboch strán mohol mierne zarovnať.

Hodnotenie

8/10

4/5


zdroje:

Recenzia - Necronomicon (1994)

10. října 2010 v 20:41 | © cappuccino |  Filmy - Filmy

Úvod

Necronomicon - dvd

Začnem zrejme malými vysvetlivkami pre neznalcov. Necronomicon je akási kniha temna, kniha zla, kniha mŕtvych - dosaďte si všetko skazené čo vás napadne. Názory na existenciu onej knihy sa veľmi líšia. Tak či onak, údajne bola napísaná šialeným Arabom Abdulom Alhazredom a svetlo sveta uzrela vďaka dnes už kultovému (a zosnulému) spisovateľovi hororových poviedok, H.P. Lovecraftovi. Najznámejšou hviezdičkou z jeho dielne je bezpochyby "Volanie Cthulhu".

Predpokladám, že ste o mýte Cthulhu počuli. Rozhodne si aspoň túto poviedku (angl. názov "Call of Cthulhu") pred zhliadnutím filmu prečítajte, aby ste nadobudli tú správnu "Lovecraftovskú" atmosféru a pochopili autenticitu, ktorou vás autor dokáže behom pár krátkych minút obklopiť. Sám Howard si stojí za tým, že "Najstaršou a najsilnejšou ľudskou emóciou je strach. A najstarším a najsilnejším druhom strachu je strach z neznámeho."

Ako môžme názorne vidieť, svoje slová neberie na ľahkú váhu, pretože v jeho dielach sa objavuje len stručný opis neznámeho. Ale práve to neznáme vás dokáže vystrašiť milión krát intenzívnejšie než akýkoľvek iný opis krvavých bojov zombie.

A teraz malý návod na dosiahnutie maximálneho pôžitku. Čo všetko potrebujeme?

1. Oči
2. Danú knihu
3. Predstavivosť - pokročilú predstavivosť
4. Tichú miestnosť

O čo ide

(Predovšetkým sa nejedná o poviedkové spracovania. Vo väčšine prípadov z nich autori len čerpajú - čo je pre mňa dosť veľkým sklamaním. Vystihuje to veta jedného užívateľa na imdb - "INSPIRED by HP, but not related directly to one of his stories." )

Máme tri príbehy. Tri rôzne situácie, ktoré však majú niečo spoločné. V prvom rade sú len fantáziou spisovateľa H.P. Lovecrafta (Jeffrey Combs). Druhým spoločným znakom je kniha Necronomicon - tá sa objavuje v každej z častí. O konkrétnych príbehoch viz. nižšie.

Pokračujeme..

Neznáma ulica, neznáme mesto. Z auta vystupuje muž a kráča smerom ku knižnici. Oným mužom nie je nik in než pán spisovateľ Lovecraft. Pod zámienkou čítania knihy ukradne knihovníkovi kľúče, pomocou ktorých sa dostane do zakázaného oddelenia, v ktorom sa nachádza Necronomicon. Spisovateľ číta, číta a píše. Tam začína naša trojka poviedok.

1. Príbeh "The Drowned" (inšp. The Rats in the Walls)

Do starého, polorozpadlého domu prichádza dedič LaCroix. Po čase objavuje už vyššie spomínaný Necronomicon. Píše sa v ňom o príbehu starca, priahnucom po návrate svojich milovaných. Jednej noci starca navštívi šeredné stvorenie s knihou (opäť Necronomicon). V knihe sa nachádza rituál, vďaka nemu sa môže starcova žena a syn prinavrátiť k životu. Všetko sa však nečakane zvrtne a bezradný muž zisťuje, že naletel podmorskému božstvu.

Atmosféricky sa rozhodne jedná o najbližšie načiahnutie k Lovecraftovej tvorbe. Príbeh je sám o sebe amatérsky spracovaný, ale musím pripustiť, že vás dokáže za svoj krátky čas pripútať k stoličke. Obsahuje i zopár "gore scénok" - tie potešia predovšetkým pozorné, zvrhlé, divácke oko. Očakával som, že tvorcovia do našich uší pustia nechutný piskot krýs, brázdiacich po všetkých kútoch domu, ktorý som si pri čítaní predstavoval.. a ono nič. Škoda.

6/10

Necronomicon screen - lebka

2. Príbeh "The Cold" (inšp. Cool Air)

Druhý príbeh pojednáva o (skoro) nesmrteľnom doktorovi Madenovi. Vďaka zamrazovaniu udržiava svoje telo v zachovalom stave - i keď má vyše sto rokov. To všetko robí len pre jeho nekalé experimenty. Jednoducho ich chce pozorovať čo najdlhšie a ľudská dĺžka života sa mu zdá pravdepodobne príliš krátka.

Bohužiaľ, táto časť filmu nemá s Lovecraftom spoločné v podstate nič. Niektorí dokonca tvrdia, že druhý príbeh je tým najnudnejším zo všetkých troch. Áno, má svoje slabé chvíľky, ale koniec koncov.. musím protestovať. Jeho zápletka mi prišla pomerne zaujímavá a záverečné rozuzlenie veľmi napínavé - na rozdiel od ostatných častí.

5/10

3. Príbeh "Whispers" (inšp. The Nameless City)

Dvaja policajti prenasledujú zlodeja. Nešťastnou náhodou však vodič auta, policajtka Sara, nabúra a obe ruky zákona skončia v bezvedomí. O niekoľko sekúnd sa Sara preberie a vydá sa hľadať kolegu, ktorého podľa očitých svedkov odvliekol masový vrah "Řezník". Sara dvojici svedkov dôveruje a v zápale adrenalínu naletí do pasce. Žiadny vrah neexistuje. Len starý pán a pani majú s policajtkou zvrátené plány.

A ak poviem zvrátené, myslím tým naozaj zvrátené. Keď  sa nazdávate, že prvé dva príbehy boli na váš žalúdok až moc veľké sústo, pri tretom budete grcať ešte minuloročnú polievku. Čo sa dejovej stránky týka, narazíte do veľmi tvrdého múru. Čas od času som mal chuť celú tretiu časť preskočiť a zaľahnúť do postele. No nakoniec ma vnútorná intuícia prehovorila a ja môžem vyjadriť len krvavú spokojnosť.

6/10

Kruh, no, vlastne náš trojuholník sa uzatvára a s ním aj sám spisovateľ zatvára stránky Necronomiconu. Nieže by už v ňom nebolo čo čítať, ale zo všetkých strán sa začnú ozývať nepekné zvuky, pribieha knihovník, ktorý sa ukáže ako niečo viac než len obyčajný človek a z pod mrežovitej podlahy pomaly, ale isto vytŕča hlavu vyhladované monštrum. Definitívny záver vám však neprezradím.

Výsledok v skratke

Fanúšikov Lovecraftových diel určite zarmúti fakt, že jeho poviedky boli pre film Necronomicon len inšpiráciou - nie spracovaním. Ale ak ste už mali tú česť vidieť Call of Cthulhu a krátkometrážne matieriály (za príklad Hudba Ericha Zanna) vám jednoducho nestačia, určite neváhajte. Ako samostatné, béčkovo-televízne spracovanie však Necronomicon obstál vcelku solídne. Navyše proti hereckým výkonom nemôže byť žiadna výtka - čo je pri béčkovom výtvore veľmi ojedinelá záležitosť.

Hodnotenie

6/10

3/5


zdroje:

Recenzia - Volání o pomoc/Reign Over Me (2007)

4. října 2010 v 22:33 | © cappuccino |  Filmy - Filmy

Úvod

Reign Over Me - dvd

Adam Sandler v dramatu. Že nereálne? Tiež som si vravel. Treba ho snáď predstavovať? Určite poznáte bláznivú komédiu Zohan (2008), ktorá je len o necelý rok staršia než Volanie o pomoc. Približne podobným smerom sa uberá väčšina jeho repertoáru (česť výnimkám ako napríklad 50x a stále po prvé, Opilí Láskou). Niektorí Sandlera milujú, druhí nenávidia. Bez ohľadu na fakt, že sa zaraďujete buď do prvej či druhej skupiny alebo snáď niekde medzi, po Reign Over Me zmeníte na Sandlerovo meno názor - a to samozrejme k lepšiemu. Druhým, hereckým predstaviteľom filmu nebude nikto iný než Don Cheadle. Taký ten "chameleón", ktorého snáď nikdy nemôžte zaradiť len do jednej role. Najznámejšie postavy si však zahral vo filmoch Zabij Nixona a taktiež v legendárnom Crash. Do trojky (hereckej, samozrejme) sa k nám pripojí sladká Liv Tyler, čoby psychiatrička Angela Oakhurst. Náhmatovo som vám predstavil prvú dvojku, ale aby bolo potrebné urobiť to isté aj pri Liv? Ale prosím, nedajte sa vysmiať..

Máte radi rušné/nočné ulice New Yorku? V tom prípade nezabudnite bezodkladne počas prvej minúty vypúliť oči na plné obrátky, pretože práve prvá minúta je nehorázne impozantná pre pozorné, divácke oko. Tá kamera, tá kamera.. tá kamera.

O čo ide

V metropole New York žijú dve osoby, ktoré o existencii toho druhého prakticky vôbec netušia.  No iste, poznajú sa, a vedia, že ten druhý je stále nažive. Ale až do osudnej chvíle nemajú páru, že žijú v rovnakom meste.

Ona dvojka sa skladá z doktora Alana Johnsona (Don Cheadla) a samotára Charlieho Finemana (Adam Sandler), ktorého rodinu pred niekoľkými rokmi postihla strašná nehoda. Po tejto nepriazni osudu sa Charlie presunie do ústrania a stratí záujem o "normálny" život. Jedného dňa Alan pána Finemana, mimochodom bývalého spolužiaka, pozve na kávu, a práve zde sa začína náš príbeh..

Pokračujeme..

Na Reign Over Me som popravde narazil len čírou náhodou. Zaujal ma však prvotný žáner drama a možnosť vidieť Sandlera aj v niečom inom než v len šialenej komédii. Taktiež sám obsah vyznieval celkom lahodne. Nuž si vravím, prečo to vlastne neskúsiť, že?

Ako som už sprvu spomínal, Reign Over Me začína krásnymi zábermi na nočné ulice Mesta New York, ktoré dodávajú nádej, že z onoho Binderovho diela môže naozaj niečo vzísť. Dejová línia je vskutku príjemná. Nemá sice žiadne mimoriadne výkyvy a miestami sa vám môže zdať, že bude v podstate o tom istom, ale opak je pravdou. Postupom času naberá grády a ku koncu vyvrcholí až do srdcervúcich a slze-tlačiacich scén, ktoré rozhodne zaslúžia môj skromný, uplakaný potlesk.

A to treba poznamenať, že sa o nič podobného počas celej doby stopáže režisér nepokúšal. Predkladá až nadmieru realistický pohľad do života dvoch ľudí, dvoch priateľov a dvoch nádherne ladiacich antoným. Keď už sme vlastne pri našej dvojke, treba vydvihnúť ich skutočne uveriteľný, herecký koncert. Don Cheadle - ala doktor Alan, dobráčisko na akého v skutočnom svete pravdepodobne narazíte len zriedka, ale predsa sa aj niečo takého čas od času pošťastí. Adam Sandler - samotár Charlie, kedysi fajn chlapík, no dnes už len roztrhaná dušička. A práve Sandlerov výkon ohromí nadovšetky pozitíva filmu.

Adam Sander a Don Cheadle

Nerád by som sa chválil, ale patrím do úzkej skupinky ľudí, ktora sa Sandlera už dávnejšie zastávala a celý čas tvrdila, že ten chlapík dokáže zahrať aj omnoho ťažšie role než len komediálnych pablbečkov. Tvrdil som, veril som, stalo sa. Počas jeho predstavenia vám absolútne nepríde ako smiešny komik, ale ako plne uveriteľná osoba, ktorá prechádza ťažkým, životným obdobím. Dokonca som na tie dve hodinky aj pozabudol, že Sandler niekedy v minulosti točil komédie.

Reign Over Me patrí medzi jeden z mála filmov, v ktorom vám nebude prekážať jeho realistický pohľad na riešenie problémov, a už tobôž nie absencia premnožených, emocionálnych výjavov, ktoré len zbytočne tlačia na pílu. Pohodička, úprimnosť, ľahký závan optimizmu. Žiadne prefilozofované drama, atakujúce mozgové závity. Jednoduché prekvapenie - poteší, pobaví, vyčarí na tvári žiarivý úsmev. Za jediný väčší zápor filmu by sa dala považovať skutočnosť, že film je natoľko zdĺhavý a nevyskakujúci z určitého tempa, že si ho už nabudúce pravdepodobne nebudete chcieť pustiť - čo je koniec koncov vážne škoda.

Výsledok v skratke

Objav mesiaca, krásne prekvapenie plné oddychu, priateľstva a pochopenia. Tak neskutočne blízko piatej hviezdičke snáď nebol ešte žiaden film. Uvažujem, či ju tam skutočne nedať, ale vedomie, že poznám aj o niečo kvalitnejšie drama, ktorým by sa Reign Over Me ani z diaľky nemohol rovnať, ma utvrdzuje v silných, štyroch hviezdach.

P.S. takú kolo-motorečku chcem tiež!

Hodnotenie

8/10

4/5


zdroje: