Filmový blog, nielen o filmoch

Recenzia - Cela 211 - Vězeňské peklo/Cell 211 (2009)

16. října 2010 v 21:42 | © cappuccino |  Filmy - Filmy

Úvod

Cell 211 - dvd

Španieli sú v poslednej dobe jednými z najväčších, európskych oponentov pre Hollywood. O tom niet najmenších pochýb. Za príklad taký [Rec](2007) svojou autenticitou a originálnym spracovaním (podobným Blair Witch) vytrel zadočky Amerike raz, dva.

Svet sa div a ďalší Španiel, Daniel Monzón, prišiel s výtvorom, ktorý sa snaží preraziť aj mimo svoju krajinu. To, že sa mu jeho snaženie darí je nad slnko očividné, keďže na filmovom trhu v Berlíne Cela 211  získala ocenenia ako film roku, réžia roku, najlepšie herecké výkony a ďalšie sladučké pocty (dokopy osem).

Čo sa hereckého obsadenia týka, príde vám známy pravdepodobne len Luis Tosar (viz. foto). Hustá brada, vyholená hlava a drsňácky ksicht je na svete. Z komerčne známych filmov si zahral vedľajšiu rolu v Miami Vice (2006) - drogový kráľ Montoya. Od komerčnej scény sa presunieme až po scénu nezávislú, kde predviedol mini roličku tajomného gitaristu ala Jarmuschovo Hranice Ovládání (2009)

Áno, áno. Všetka tá chvála a ocenenia znejú naozaj lákavo. Ale ako už iste viete, množstvo sošiek sa ešte nerovná istej kvalite. Každý máme iný vkus a každému z vás sa môže aj vyslovená "pecka" v konečnom dôsledku protiviť. Na jednoznačnú odpoveď bude zrejme potrebné zhliadnuť film na sólovku. Ak sa vám však nechce šliapnuť do veľkého, smradľavého.., ale zároveň by ste neradi prišli o nejaký ten klenot, tak práve pre vás je určená táto recenzia.

O čo ide

Nováčik Juan Oliver (Alberto Ammann), ktorý deň napred prichádza do svojho nového zamestnania aby urobil dojem, zisťuje, že byť bacharom nie je zrovna prechádzka ružovou záhradou. V deň príchodu sa totiž vo väznici odohráva vzbura. Sám Juan sa nešťastnou náhodou dostane do problémov a musí predstierať, že je väzňom - bažantom. Ak by sa prevalila jeho skutočná identita.. skončil.

Rád by som citoval režiséra filmu, Daniela Monzóna. Touto vetou totiž vystihol podstatu celého príbehu, ako to dokáže vystihnúť len sám stvoriteľ.

"Nie je to len žánrový film, omnoho viac je tragédiou v najklasickejšom zmysle slova. Tragédiou, ktorú by asi nikto z nás nechcel zažiť... Zároveň ide o príbeh hlbokého priateľstva medzi dvoma mužmi v extrémnych podmienkach a na rozdielnych stranách zákona."

Pokračujeme..

Ja vám ľudia naozaj neviem čím to je. Nerozumiem tomu. Nechápem, ako je možne, že sa niektoré zhovadeliny dostanú do všetkých kín sveta, zarobia veľký balík, pobavia široké publikum, ale aspoň čiastočne náročného diváka absolútne neuspokoja. Na druhej strane barikády existujú filmy, ktoré sú málo rozšírené a relatívne neznáme. Ich kvality sú však oproti spomínaným zhovadelínam na omnoho vyššej úrovni. Kvalitatívne na tak vysokom piedestáli, že máte sto chutí o existencii daného filmu upozorniť čo najširšiu verejnosť.

Práve jedným z adeptov na členstvo do druhej skupiny je Cela 211. Netvrdím, že nemá svoje chyby. Má, iste. Ktorý film nemá? Zo svojho nízkeho rozpočtu ale dokázala vytlačiť veľké sústo. Ako už režisér Monzoń podotkol, Cela 211 zrovna nepatrí medzi žánrovo zaraditeľné materiály. Rozoberá témata ako tragédiu zamilovaného páru, oddeleného od seba, priateľstvo dvojice odlišných chlapov a mnoho ďalších, politických drobností, ktoré ocenia predovšetkým samotní Španieli (systémy väznice, teroristické organizácie ETA, hlásiace právo na vlastné územie atď.).

Juan a Malamadre - hlavná dvojka

Po scenáristickej stránke film brní rôznymi nápadmi. Napätie neustále graduje a vy musíte precítiť s väzňami všetken ten adrenalín. A to ani nerátam Juana, ktorý mohol byť každučkú sekundu odhalený. Herecké výkony snáď nemá cenu komentovať - viz ocenenie "najlepšie herecké výkony". Jednoducho a skrátka - sú uveriteľné, kritikmi prijaté, a podľa môjho gusta nadmieru hodnotné.

Hlavný hrdina sa však po čase javí až ako príliš veľký samaritán a vám neustále behá po hlave myšlienka, "z kápa väznice je nakoniec v podstate fajn chlapík"? Nie, nie. To tam vážne nesedí! Aj keď.. mne prišiel Malamadre sympaťák už od začiatku a v jeho vnútorné dobro som neustále veril. Tak trochu ale sám režisér nadržiava basistom, pričom z bacharov často ostanú len agresívne svine (viz José Utrilla).

Poteší aj skutočnosť, že sa z filmu nikto nesnažil urobiť moralistickú, dojemnú zlepeninu všemožných klišé, ako to má vo zvyku práve Americká produkcia. Jedná sa o tvrdé spracovanie, ktoré síce neobsahuje neúnosné dávky krvi, ale o to viac vyčnieva samotná tvrdosť jednotlivých charakterov, ich činov, zmýšľania a vzájomných podrazov.

Výsledok v skratke

Z basového podžánru určite tá kvalitnejšia polovica sorty. Obsahovo plná nápaditých myšlienok, charizmatických postáv a neúnosného prísunu napätia. Jediná väčšia výtka smeruje k postoju režiséra, že práve basmani boli zväčša tí dobrí, a že politické machinácie sú horšie svinstvo než surová prirodzenosť človeka. Negatíva oboch strán mohol mierne zarovnať.

Hodnotenie

8/10

4/5


zdroje:
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 cheyene cheyene | 17. října 2010 v 11:16 | Reagovat

Na tento snímek se chystám v nejbližších dnech, takže jsem tuto recenzi uvítal snad nejvíce ze všech :) Navnadila mě.

2 JiHei in Natura - Fotografie JiHei in Natura - Fotografie | Web | 1. června 2011 v 21:27 | Reagovat

Filmy z vězeňského prostředí mám ráda, i když jsou většinou velmi drsné. Ale bývají často vyváženy právě tím velkým přátelstvím, které mezi odsouzenými vzniká a to je zase fakt, který mě umí pohladit.
Co se týče filmů opomíjených, tak velmi se mi líbil film Legenda o 1900. Neznala jsem ho, nikdy jsem o něm neslyšela, velmi mile mě překvapil a moc ráda se k němu vracím, protože má silný a nevšední příběh. A taky sympatické obsazení. Ale to je jen můj osobní názor, mnoha lidem by se tento film líbit nemusel...:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama