Filmový blog, nielen o filmoch

Recenzia - Necronomicon (1994)

10. října 2010 v 20:41 | © cappuccino |  Filmy - Filmy

Úvod

Necronomicon - dvd

Začnem zrejme malými vysvetlivkami pre neznalcov. Necronomicon je akási kniha temna, kniha zla, kniha mŕtvych - dosaďte si všetko skazené čo vás napadne. Názory na existenciu onej knihy sa veľmi líšia. Tak či onak, údajne bola napísaná šialeným Arabom Abdulom Alhazredom a svetlo sveta uzrela vďaka dnes už kultovému (a zosnulému) spisovateľovi hororových poviedok, H.P. Lovecraftovi. Najznámejšou hviezdičkou z jeho dielne je bezpochyby "Volanie Cthulhu".

Predpokladám, že ste o mýte Cthulhu počuli. Rozhodne si aspoň túto poviedku (angl. názov "Call of Cthulhu") pred zhliadnutím filmu prečítajte, aby ste nadobudli tú správnu "Lovecraftovskú" atmosféru a pochopili autenticitu, ktorou vás autor dokáže behom pár krátkych minút obklopiť. Sám Howard si stojí za tým, že "Najstaršou a najsilnejšou ľudskou emóciou je strach. A najstarším a najsilnejším druhom strachu je strach z neznámeho."

Ako môžme názorne vidieť, svoje slová neberie na ľahkú váhu, pretože v jeho dielach sa objavuje len stručný opis neznámeho. Ale práve to neznáme vás dokáže vystrašiť milión krát intenzívnejšie než akýkoľvek iný opis krvavých bojov zombie.

A teraz malý návod na dosiahnutie maximálneho pôžitku. Čo všetko potrebujeme?

1. Oči
2. Danú knihu
3. Predstavivosť - pokročilú predstavivosť
4. Tichú miestnosť

O čo ide

(Predovšetkým sa nejedná o poviedkové spracovania. Vo väčšine prípadov z nich autori len čerpajú - čo je pre mňa dosť veľkým sklamaním. Vystihuje to veta jedného užívateľa na imdb - "INSPIRED by HP, but not related directly to one of his stories." )

Máme tri príbehy. Tri rôzne situácie, ktoré však majú niečo spoločné. V prvom rade sú len fantáziou spisovateľa H.P. Lovecrafta (Jeffrey Combs). Druhým spoločným znakom je kniha Necronomicon - tá sa objavuje v každej z častí. O konkrétnych príbehoch viz. nižšie.

Pokračujeme..

Neznáma ulica, neznáme mesto. Z auta vystupuje muž a kráča smerom ku knižnici. Oným mužom nie je nik in než pán spisovateľ Lovecraft. Pod zámienkou čítania knihy ukradne knihovníkovi kľúče, pomocou ktorých sa dostane do zakázaného oddelenia, v ktorom sa nachádza Necronomicon. Spisovateľ číta, číta a píše. Tam začína naša trojka poviedok.

1. Príbeh "The Drowned" (inšp. The Rats in the Walls)

Do starého, polorozpadlého domu prichádza dedič LaCroix. Po čase objavuje už vyššie spomínaný Necronomicon. Píše sa v ňom o príbehu starca, priahnucom po návrate svojich milovaných. Jednej noci starca navštívi šeredné stvorenie s knihou (opäť Necronomicon). V knihe sa nachádza rituál, vďaka nemu sa môže starcova žena a syn prinavrátiť k životu. Všetko sa však nečakane zvrtne a bezradný muž zisťuje, že naletel podmorskému božstvu.

Atmosféricky sa rozhodne jedná o najbližšie načiahnutie k Lovecraftovej tvorbe. Príbeh je sám o sebe amatérsky spracovaný, ale musím pripustiť, že vás dokáže za svoj krátky čas pripútať k stoličke. Obsahuje i zopár "gore scénok" - tie potešia predovšetkým pozorné, zvrhlé, divácke oko. Očakával som, že tvorcovia do našich uší pustia nechutný piskot krýs, brázdiacich po všetkých kútoch domu, ktorý som si pri čítaní predstavoval.. a ono nič. Škoda.

6/10

Necronomicon screen - lebka

2. Príbeh "The Cold" (inšp. Cool Air)

Druhý príbeh pojednáva o (skoro) nesmrteľnom doktorovi Madenovi. Vďaka zamrazovaniu udržiava svoje telo v zachovalom stave - i keď má vyše sto rokov. To všetko robí len pre jeho nekalé experimenty. Jednoducho ich chce pozorovať čo najdlhšie a ľudská dĺžka života sa mu zdá pravdepodobne príliš krátka.

Bohužiaľ, táto časť filmu nemá s Lovecraftom spoločné v podstate nič. Niektorí dokonca tvrdia, že druhý príbeh je tým najnudnejším zo všetkých troch. Áno, má svoje slabé chvíľky, ale koniec koncov.. musím protestovať. Jeho zápletka mi prišla pomerne zaujímavá a záverečné rozuzlenie veľmi napínavé - na rozdiel od ostatných častí.

5/10

3. Príbeh "Whispers" (inšp. The Nameless City)

Dvaja policajti prenasledujú zlodeja. Nešťastnou náhodou však vodič auta, policajtka Sara, nabúra a obe ruky zákona skončia v bezvedomí. O niekoľko sekúnd sa Sara preberie a vydá sa hľadať kolegu, ktorého podľa očitých svedkov odvliekol masový vrah "Řezník". Sara dvojici svedkov dôveruje a v zápale adrenalínu naletí do pasce. Žiadny vrah neexistuje. Len starý pán a pani majú s policajtkou zvrátené plány.

A ak poviem zvrátené, myslím tým naozaj zvrátené. Keď  sa nazdávate, že prvé dva príbehy boli na váš žalúdok až moc veľké sústo, pri tretom budete grcať ešte minuloročnú polievku. Čo sa dejovej stránky týka, narazíte do veľmi tvrdého múru. Čas od času som mal chuť celú tretiu časť preskočiť a zaľahnúť do postele. No nakoniec ma vnútorná intuícia prehovorila a ja môžem vyjadriť len krvavú spokojnosť.

6/10

Kruh, no, vlastne náš trojuholník sa uzatvára a s ním aj sám spisovateľ zatvára stránky Necronomiconu. Nieže by už v ňom nebolo čo čítať, ale zo všetkých strán sa začnú ozývať nepekné zvuky, pribieha knihovník, ktorý sa ukáže ako niečo viac než len obyčajný človek a z pod mrežovitej podlahy pomaly, ale isto vytŕča hlavu vyhladované monštrum. Definitívny záver vám však neprezradím.

Výsledok v skratke

Fanúšikov Lovecraftových diel určite zarmúti fakt, že jeho poviedky boli pre film Necronomicon len inšpiráciou - nie spracovaním. Ale ak ste už mali tú česť vidieť Call of Cthulhu a krátkometrážne matieriály (za príklad Hudba Ericha Zanna) vám jednoducho nestačia, určite neváhajte. Ako samostatné, béčkovo-televízne spracovanie však Necronomicon obstál vcelku solídne. Navyše proti hereckým výkonom nemôže byť žiadna výtka - čo je pri béčkovom výtvore veľmi ojedinelá záležitosť.

Hodnotenie

6/10

3/5


zdroje:
 

12 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 cheyene cheyene | 11. října 2010 v 11:05 | Reagovat

Je velmi těžké napsat recenzi na film tak, aby byla výstižná, krátká a zajímavá. U tohoto filmu to muselo být ještě těžší, jelikož se skládá ze 3 příběhů, tudíž úskalím jistě bylo, aby rozsah jednotlivých částí nebyl krátký/dlouhý, nudný nebo aby zbytečně nespoileroval či naopak aby se čtenář alespoň něco z děje dozvěděl..

Myslím si, že se ti to docela dobře zdařilo.

2 Unknown Unknown | Web | 11. října 2010 v 22:50 | Reagovat

To je perfektné že robíš takéto veci a dík za tip pekný blog ešte mrknem :)

3 csfdkofein csfdkofein | Web | 11. října 2010 v 22:55 | Reagovat

Neviem síce kto si "Unknown", ale vďaka za pochvalu. ;)

4 D.Moore D.Moore | 11. října 2010 v 23:14 | Reagovat

Uuuff, tak coby Lovecrafotva fanouška by mě tahle tvoje recenze spíš odradila, ale je tu ten problém: Člověk je vděčný za každou adaptaci, že? I třeba za nepovedenou, hlavně když v ní bude něco z H.P.L. Takže kdyby se mi Necronomicon dostal do rukou, podíval bych se. Stejně to mám se Stephenem Kingem - filmy podle něho se málokdy povedou, ale i tak mě zajímá každý nový.
No každopádně v recenzi je pěkně (zasvěceně) porovnán vztah kniha X film. Akorát bych byl pro začínat spíš tou filmovou částí.

5 Borwill Borwill | 12. října 2010 v 19:22 | Reagovat

Z toho článku mám sto chutí pozrieť si film. Písané stručne a pútavo. Zatiaľ najlepšie čo tu bolo :)

6 Api Ders Api Ders | E-mail | Web | 12. října 2010 v 20:13 | Reagovat

Ahoj, díky za komentář. Ano, většina mých recenzí jsou blbé. A celkem je jich hodně. Najdsou se ale i dobré. Přibývají mi s věkem :) Díky tobě jsem konečně našel jiný blog s filmy, než je ten můj.. Jak často recenzuješ novinky? Já každý týden.

7 csfdkofein csfdkofein | Web | 12. října 2010 v 20:26 | Reagovat

Api Ders: Ahoj. Možno si ma zle pochopil, pretože netvrdím, že si napísal blbú recenziu. Daný film som dokonca ani nevidel. Len ma prekvapilo Tvoje vysoké hodnotenie keďže môj známy Paranormal Activity "skopal pod čiernu zem ". :) A ako často recenzujem filmy? Nemám presné stanovisko. Pred pár dňami som si však povedal - "čo týždeň, to aspoň jedna recenzia". V písaní recenzíí mienim samozrejme stále pokračovať. Čím bude viac času, tým aj viac článkov, pochopiteľne.

8 HanisShka HanisShka | Web | 12. října 2010 v 22:59 | Reagovat

Máš zajímavý a jemný design. To je moc pěkné...

Jinak.. dokážu si představit aspoň z poloviny, jak jsi se cítil, když ti zemřel otec. Je mi to líto :-( ALe život jde dál.. bohužel :-(( Mně zemřel někdo jiný... a teď si představ, že i když už to je rok a půl.. (25. prosince to bude ork a půl..), jsem z toho stále v jednom velkém tranzu, padají na mě stále "depky".. a já toho člověka ani neznala osobně. Do té chvíle, než ten dotyčný umřel, jsem nechápala lidi, kteří brečeli, že jim umřela nějaká celebrita.. pak jsem to teprve pochopila... je to taková velká ironie, až to není hezký..

Ale.. někdo z rodiny, to si prostě představit nedokážu. Nejradši bych zemřela dřív, než mý rodiče.. protože já bych to nezvládla prostě.. ne... :-(

9 csfdkofein csfdkofein | Web | 12. října 2010 v 23:03 | Reagovat

Písal som starý otec - dedko. Nie otec. Mimo toho ďakujem za pochvalu.. aj keď si nemusela písať odkaz rovno pod filmovú recenziu. :) Asi sem bude potrebné nahodiť "odkazovač".

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama