na Blog.cz

Určite niesom prvou ani poslednou osobou, ktorá si uvedomila, že v minulom desaťročí sa na filmovej scéne nevyskytlo príliš veľa kvalitných(!) sci-fi. Čas od času však pred nás nastúpi aj výnimka potvrdzujúca pravidlo. Za jednu z nich môžeme určite pokladať snímok Symptom Pandorum (2009).

Fanúšik žánru bude potešený, to mi, vážení, jednoducho verte. Temné zákutia vesmírnej lode, pustý a nekonečný, galaktický priestor, niekoľko preživlých pasažierov, bojujúcich o holých život a zároveň snažiacich sa prísť na kĺb celého problému. Nepripomína vám to náhodou niečo?

Nebezpečné prítmie, tlmené zvuky prístrojov. Zo spánkovej komory sa prebudí prvý člen posádky a o niekoľko minút na to aj ďalší. Nevedia kde sú, aké je ich poslanie a predovšetkým.. prečo je na vesmírnej lodi - v ktorej sa podľa lodného záznamu malo nachádzať 60 000 pasažierov - tak ukrutné ticho. Postupom času sa preživším pasažierom začnú odhaľovať stratené spomienky, ktoré ich na konci cesty dovedú k strašlivému poznaniu. Ona cesta však vonkoncom nebude žiadna prechádzka ružovým sadom. Na lodi totiž nie sú sami.

K režisérskemu kreslu sa dostal relatívne neznámy Christian Alvart (čo sa neskôr ukázalo ako správna voľba), no do hereckých rolí tvorcovia napasovali čoraz populárnejšie tváre Hollywoodu - tým mám na mysli mladú dvojku Bena Fostera a Cam Gigangeta + starého corgoňa Dennisa Quaida a pôvabnú Nemku Antje Traue. Film sa spočiatku nemal objaviť dokonca ani na plátnach kín, bol plánovaný s minimálnym rozpočtom, jednoducho, amatérčina ako vyšitá. Neskôr sa však produkcie ujal Paul W.S. Anderson (rež. Resident Evil, Votrelec vs. Pretádor, Horizont udalostí) a všetko nabralo vyšších obrátky.

Pandorum svojím spôsobom nepredstavuje žiadnu originalitu, niečo podobného sme tu mali už viacej krát. V čom ale spočíva jeho ne-univerzálna sila? Napríklad v bezútešnej, klaustrofobickej atmosfére stiesnených priestorov neznáma, solídnom hereckom obsadení, výbornej maskérskej práci "príšeriek" a v neposlednom rade - nostalgickej spomienky na staré science fiction akým je Votrelec.

A tu sa dostávame k porovnávaniu Pandorum a Votrelca. Áno, tieto filmy sú si v niečom podobné. A nie, tieto filmy rozhodne niesú totožné. Ak by sme ich ale mali zronávať v neľútostnom súboji jeden na jedného, je nad slnko jasné, že vyhráva Votrelec. Na druhej strane je však Pandorum minimálne o dve úrovne vyššie než Doom (2005) - akýsi chabý pokus o spojenie hororu, sci-fi a akcie.

Prečo by sme však mali zrovnávať snímky, ktoré sú si pobratimské akurát tak v približne totožnom prostredí? Každý si predsa hrá svoje karty a môžem vás uistiť, že s balíčkom, ktorý Pandorum rozohralu nebezpečnú hru na mačku (lodné príšerky) a myš (ľudskí pasažieri), sa drží dostatočne nad vodami priemeru. Nejedná sa o nič prevratného, to musí byť každému jasné. No vzhľadom na to, aké "veľké" (čítaj "malé") množstvo sledovateľných sci-fi sa do sveta dostane, je moja spokojnosť naozaj značná.

V skratke poviem asi len toľko - o dosť lepšie než Doom, o niečo horšie než Votrelec. Klaustrofobická atmosféra na jedničku, herci taktiež (veď čo viac si priať než mojich dvoch mladých obľúbencov Fostera a Gigangeta + sympatická Nemka Antje Traue) a na veľké prekvapenie som bol aj so záverom filmu sakramentsky spokojný. Toto sú vážne zaslúžené štyri hviezdy! __ Snímok zhliadnutý medzi 22:00-23:30, v svetlami ochudobnenej izbe, za použitia sluchátok. Výsledok sa dostavil - vrelo odporúčam!