Filmový blog, nielen o filmoch

Leden 2012

Recenzia - The Vampire Diaries (2009-20??)

24. ledna 2012 v 20:24 | © cappuccino |  Seriály

Úvod

The Vampire Diaries (neskôr už len TVD) sa dnes môže hrdo radiť medzi ďalšie seriálove fenomény (True Blood, Buffy) v kategórii upírov. Tvorcovia opäť vsadili na kartu milostného trojuholníku, ktorý sme mali možnosť vidieť v kombinácii Bill & Sookie & Eric (True Blood), Edward & Bella & Jacob (Twilight), no a v mestečku Mystic Falls sa stretneme s hrátkami medzi Stephanom, Elenou a Damonom.

Keď vyslovíme termín "nesmrteľný život", je to vlastne akýsi ekvivalent pre život v samote a tak niet divu, že v každom modernom príbehu o upíroch sa vyskytuje takmer telenovelová láska s množstvom srdcervúcich, no bohužiaľ aj "srdcervúcich" scén. Chápte to, prosím, ako moje obhájenie/ospravedlnenie a vysvetlenie tohto odvekého klišé. Trocha romantiky predsa nikomu nezaškodí, no nie? Nebudeme predsa pragmatickí bezciťáci.

Nehrajú však tvorcovia na onu rokmi overenú kartu zámerne? Je TVD oproti jeho žánrovým bratríčkom v niečom odlišný alebo len kopíruje staré známe lákadlá na teenagerov? Povedal by som, že z každého rožku trošku..

O čo ide

Do mestečka Mystic Falls sa vracia jeho pôvodný obyvateľ, vyše 160 rokov starý upír, Stefan Salvatore, ktorý túži po spoznaní mladej Eleny Gilbert. Tá mu totiž pripomína jeho starú lásku Katherine. V jeho šlapajách ale mesto svojou prítomnosťou poctí aj Stefanov brat Damon, ktorý mu pred dávnymi časami prislúbil urobiť zo života peklo. Postupom času sa však v Mystic Falls začnú vyskytovať aj problémy väčšieho kalibru než len prostá, súrodenecká rivalita. Dokážu bratia Salvatorovci odhodiť staré spory za hlavu a spojiť sa proti hrozbám, ktoré neustále ohrozujú ich rodné mesto?

Pokračujeme

Nebudem si bláhovo navrávať, že seriál nie je primárne určený pre násťočné publikum. To by som prvom rade klamal vás, no taktiež aj samého seba. Klúčová zápletka je veľmi prostá a mohlo by sa zdať, že celý dej sa točí len okolo už spomínanej trojky a ich romantických hrátok a bojov o Eleninu ruku. Iste, niečo podobného si tvorcovia nemohli odpustiť, ale v žiadnom prípade nerátajte s priam povrchnou romantikou štýlu Twilight. Za prvé, iskrenie medzi trojkou vám nepríde tak bezduché a strnulé. Myslím, že nebudem sám, ak poviem, že herecké trio TVD je ohromne sympatická parta, ktorá si vás jednoducho časom obmotá okolo malíčka.

Za druhé je romantika narozdiel od Twilightu len jednou z viacerých zložiek (okrem mnoha iných) a jej sledovanie nie je úmorne zdĺhavé, ale naopak veľmi sympatické, iskrivé a určite omnoho reálnejšie vyznievajúce. No dosť už porovnávania a dosť už chváli. TVD má mnoho menších a zopár väčších chybičiek, ktoré na dokážu na celkovej kvalitne zdatne ubrať hodnotenie. V niektorých chvílach vám môže prísť dialógová súhra medzi hlavnými predstaviteľmi ako neustále sa opakujúci, nekončiaci kruh, kde sa všetci chovajú ako starí dôchodcovia s alzheimerom. Áno, Stefan, my vieme, že ju neskonalo miluješ, ale treba to divákom neustále strkať pod nos? :)


Tým všetkým som vlastne chcel naznačiť, že dialógy v žiadnom prípade niesú klenotom audiovizuálnej kultúry a nad ich existenciou by sme niekedy mali v záujme zdravého rozumu mávnuť rukou. Ďalšie mínusko - predvidatelnosť dejstva je v prípade TVD bohužiaľ príliš banálnou hrou medzi divákou a tvorcami. Pokiaľ nieste seriálový začiatočník, tak určite skoro zakaždým tento súboj vyhráte. Nie je žiadnym zázrakom, ak už niekoľko dielov popredu viete, čo bude nasledovať. Bohužiaľ, v tomto ohľade sa scenáristi príliš nepohrali. No treba však pripustiť, že čas od času vedia zamiešať kartami a diváka nečakané prekvapiť.

Keďže je príbeh situovaný do 21. storočia a velké množstvo času sa odohráva v blízkosti strednej školy a jej žiakov, je hodno od seriálu očakávať zopár tych "vzťahovačiek". Toľko k nalákaniu teenagerských srdiečok, ale nemajte žiaden strach, pre odlišne zamerané publikum v seriály nájdete aj nespočetné množstvo odviazaných, humorných scén, čierneho humoru, týkajúceho sa predovšetkým smrti, zabíjania a vrážd, ktorých je mimochodom v mestečku Mystic Falls taktiež veľmi požehnane.

Výsledok v skratke

Máte radi upírsku tématiku, čierny humor, boj o lásku, testoterónovú rivalitu a malý kúsok mysteriózna? To všetko totiž TVD ponúka. Pokiaľ dokážete prekúsnuť občasné scenáristické kiksy a dialógovú prostosť, myslím, že práve Upírske Denníky môžu byť pre vás to pravé orechové. P.S. Nenechajte sa odradiť prvými časťami (ja viem, ja viem, tiež som stále kýval hlavou z boku na bok..), začiatočné diely sú od tých záverečných skrátka diametrálne odlišne zahratou partiou šachu. Počkajte si, sami uvidíte..

Hodnotenie

1. séria - 70%

2. séria - 75%

4/5

7,5/10


(pozn. recenzia vznikla po zhliadnutí prvej série, ale do budúcna pridám aj hodnotenia k ďalším sériám)

Filmový rok 2011 aneb čo ma potešilo/sklamalo

2. ledna 2012 v 16:01 | © cappuccino
Priznám sa, že z veľkeho množstva minuloročných filmov som videl len 19 kúskov (a z toho 2 krátkometrážne). Som totiž divák, ktorý nemá zapotreby vidieť každú žhavú novinku a radšej svoj pohľad zamieram na staršie klasiky, ktoré mi doposiaľ unikli. Ale teraz sa už vrátim k hlavnému tématu článku..

Čo ma sklamalo? (podpriemer)


The Thing (2011)

Čo by samostatný film by si The Thing (2011) zaslúžil kľudne aj tri hviezdy, ale ako klišovitý a neuveriteľne predvídateľný prequel - tak to nie. Prvých 20 minút bolo skvelých. Zoznámie s partiou, prehliadka Antarktídy a (na plátne) nádherne sa vynímajúca lod. Stred ešte stojí za pozornosť, pričom som si s úsmevom na tvári vychutnával šťavnatučké face-y príšeriek. No a záver.. posledných 20-30 minút, tých bolo treba pretrpieť. Za jedno zhliadnutie však snímok stojí, aspoň teda z môjho pohľadu, pretože ako fanúšik Carpenterovej verzie by som sa k tejto novinke zo zvedavosti časom určite dostal. Takže.. viac menej neľutujem. P.S. záverečné naviazanie na The Thing (1982) potešilo.

2/5




Ak by sa dĺžka skrátila o pol hodinu, možno dám i tretiu hviezdu. Ak by vo filme nebolo toľko nechutného klišé, možno dám i štvrtú hviezdu. A ak niekto zabije pána scénaristu, vyplatím mu na ruku jeden milión. Ten totiž Liebesmanovi s prepáčením tak kurevsky podkopával nohy, že to snáď nie je ani možné. A nabudúce sa vyprdnite na PG-13ku a pridajte trochu syrovosti. Vopred ďakujem, s pozdravom..

2/5


Čo ma ma nejak extra nevzrušilo, ale ani neprivodilo infarkt? (priemer)



Posledná časť ma sklamala hneď v troch bodoch. 1. Nedostatok emócií! Iste, pri Snape-ovi a ešte jednej scénke som si trochu zaplakal, ale ostatné smrti hrdinov režisér prebehol rýchlosťou svetla, pričom divákovi nedal absolútne žiadny priestor na väčšie rozjímanie nad ich stratou. 2. Úbohá snaha o navodenie umelého efektu. Kto čítal knižnú sériu, tak dobre vie, že všetky tie ohňostroje, rozpady tiel na prach (atď.) sú hovadsky prehnaným divadlom. 3. Z Voldemorta už nejde žiaden strach. Stala sa z neho iba akási kopa s*ačiek, ktorá čaká na zničenie všetkých horcruxov. __ Celkovo - viuzálne rošámbo na jedničku, emotívne priemer a dejovo ostrihaná a bez akéhokoľvek citu znásilnená ovečka __Poledný diel ma jednoducho nenadchol! Čakal som viac sĺz a väčšiu prepojenosť s minulým dejstvom. "Kúzlo" čarodejníckeho sveta a Rokfortu sa vytratilo v tom najnevhodnejšom čase.

3/5




Z Jakea nám vyrástol charizmatický pán vojak "vo výslužbe" :) __ Krátka stopáž je len a len na dobro veci, pričom treba taktiež pochváliť kvalitný vizuál a príjemné herecké obsadenie, no bohužiaľ dokolečka sa opakujúcich "8 minútoviek" bolo na môj vkus až priveľa a "americký happy end" fakticky povrchne uzatvoril túto spočiatku veľmi dobre rozohratú partiu šachu. Škoda, preškoda. Som si na sto percent istý, že z tak perspektívneho sústa sa dalo vyšťaviť oveľa viac než onen súčasný, mierne nadpriemerný výsledok. Predovšetkým mi prekáža dejová kostrbatosť a nepremyslenosť niektorých scén (najmä scenáristicke kiksy a zbytočnosti typu - "wtf" načo Jake behá za nejakým volom až na záchod len aby mu po 5tich minutách sledovania prevrátil tašku skrz naskrz... tupé a bezpredmetné naťahovanie času).

3/5


Čo ma potešilo? (nadpriemer)



Tento príbeh má v prvom rade naozaj pramálo spoločné s emo tématikou (čo ma potešilo). Čím sa však skutočne zaoberá a nezaoberá už ale nechám na váš osobný prieskum. __ Animácia je prenádherná, nadmorský let postavičky hlavného hrdinu vo mne vyvolal intenzívne pocity voľnosti, cítil som sa tak zvláštne, tak nezávislo. Samostatné spracovanie neexistujúcej(?) MMO hry je skutočne kvalitné a jej prepojenie s reálnym svetom Dominika veľmi efektívne. Rozhodne netvrdím, že sa jedná o prevratnú novinku na scéne filmov, zaoberajúcich sa šikanou, asocialitou a vnútorným útekom pred svetom, ale za tie necelé dve hodiny nepretržitej zábavy a (z mojej perspektívy) neustálej diváckej pozornosti, si naši poľskí bratia zaslúžia poctu. Bravo, veľmi milé prekvapenie! [MFF Cinematik 2011, PN]

4/5



Vreskot 4 (2011)

Osobne by mi stačilo napísať Hayden Panettiere ♥ a tým by som komentár a odôvodnenie hodnotenia ukončil. Ale.. no a ďalej? Kopa filmových odkazov, účelného humoru, nostalgie (staré známe tváre) a prosto.. nový Vreskot ma maximálne uspokojil! 63% je naozaj úbohé číslo, ktoré v žiadnom prípade neodráža pravú hodnotu štvrtej časti. Ja, čo by fanúšik celej ságy, radím štvrtý diel kvalitatívne niekde medzi jednotku a dvojku. Super!

4/5




Forma vyhráva nad obsahom. A v tomto prípade mi to, vážení, vôbec neprekáža. Fassbender je skvelý "half-bad guy", Bacon výborný "bad guy" no a McAvoy znesitelný "good guy". Rýchlej akcii dodatočne na kvalitne prídava náramne znejúci soundtrack. A tak, povedzme si to narovinu - staro-noví X-meni sú vážne dobrí, Vaughn sa opäť pochlapil!

4/5




Filozofická úvaha nad životom - jeho krásou i hrubosťou, dospievaním - jeho strasťami i radosťami. "There are two ways through life the way of nature, and the way of grace". Otec, hlava rodiny, predstavujúci prírodu (nature) a matka, predstavujúca láskavosť (grace). __ Najmä zo začiatku snímku nám Malick ponúka nespočetné množstvo obrazcov a scenérií krás prírody, ktoré len na oko nemajú žiaden význam. Treba si však počkať, pretože ich pravá hodnota sa začne odtajňovať počas priebehu snímku a stopercentnú definíciu všetkých hádanok, hlavolamov a skrytých myšlienok režiséra, divák odhalí až po viacnásobnom zhliadnutí. Tým chcem povedať, že ďalšia projekcia je absolútne nutná. Teda, pokiaľ vás táto nádhera (ktorá ako všetci správne tvrdia, nie je určená pre každého), neodradila už po prvej projekcii. [MFF Cinematik 2011, PN]

5/5



a na záver..

Čo ma zmiatlo?



Krásny vizuál, famózni herci, "náznakové" poňatie konca sveta a bravúrna main theme skladba od Richarda Wagnera. Ale čo ďalej? Čo nám chcel pán Lars von Trier vlastne povedať? Po opätovnom zhliadnutí (už v teple domova) - a myslím, že naozaj nutnom - budem určite múdrejší. Nedá sa povedať, že by Melancholia nespĺňala moje prvotné očakávania. Som len tak trochu zmätený. Zatiaľ sa neodvažujem hodnotiť. [MFF Cinematik 2011, PN]

?/?