Filmový blog, nielen o filmoch

Prosinec 2012

Koniec sveta je nudný..

20. prosince 2012 v 23:01 | © cappuccino |  Z každého rožku trošku
Prečo ho vlastne všetci stále vyťahujú na oči? Dobre, takýmto článkom sa vlastne pridávam k húfe ľudí, čo majú zapotreby túto srandu riešiť. Ale musíte uznať, že je to sakra dobrý biznis. Predávanie záchranných balíčkov, katastrofické filmy o konci sveta. No skrátka parádička. Rád by som sa ale dozvedel odkiaľ vyšla prvotná poplašná správa. Niektorí z vás možno vedia, že v poslednej dobe stále viac medzi ľudmi šírený odkaz z "akože" ruského parlamentu, je len jednou z mnoha poplašných správ. Určite nie je prvým (ani posledným) hoaxom. Polemizovať o dátume 21.12.2012 sa začalo už dávno, dávno predtým, vážení. A táto téma ma kedysi pomerne dosť fascinovala a preto som si o nej hľadaľ na internete pred niekoľkými rokmi mnoho informácií, ale ani jedna ma nepresvedčila k tomu (práve naopak), aby som začal panikáriť. No a dnes, deň pred "koncom sveta" opäť zasiahla svet správa, že skaza sa presúva na 14. februára. No jasné, treba predĺžiť ten okolitý strach, ktorému všetky slabšie povahy podľahnú.. ach, kam to ľudstvo speje? Kam? Je to úsmevné, i smutné. Skrátka, ja si zajtra idem na oslavu narodenín, na sobotu mám taktiež svoje plány.. a viete prečo? Nejde ani tak o to, že som tejto davovej psychóze vôbec nepodlahol, ale lidičky, keby mal skutočne nastať koniec sveta, tak vás žiadne pos*ané špeciálne balíčky, podzemné tunely a tajné kryty nezachránia. Takže chill out, vyložte si nožičký na stôl a prajem Šťastné a Veselé prežietie sviatkov ;-)

S pozdravom,
váš zmyslov doposiaľ (ne)zbavený Cappuccino

Californication (5. séria) - vyvíja sa príbeh Hanka Moodyho tým správnym smerom?

20. prosince 2012 v 15:49 | © cappuccino |  Seriály
Osobne si myslím, že rozpisovať sa o príbehu seriálu je tak trochu zbytočné. Kto by si už len čítal recenziu na piatu sériu, ak by nebol oboznámený s tými predošlými, všakže? Jednoducho a skrátka, život Hanka Moodyho sa posunul o poriadny kus ďalej. Z nezodpovedného otca, bývalého manžela a nenávideného i milovaného sukničkára sa v tejto sérii stáva relatívne rozumný, dospelý muž, ktorý sa väčšinu času snaží problémy riešiť s chladnou hlavou (miestami obohotanou alkoholickými nápojmi). Hank na akého sme boli zvyknutí holt utiekol kamsi preč. Niekoho táto správa poteší, iní budú kuvikať, že starého Hanka mali radšej. Nech sa ale radíte do ktorejkoľvek zo skupín, v jednom som si istý. Zmena bola potrebná!

Teraz sa zamerajme na jednotlivé vedľajšie postavy v porovnaní s predošlými sériami. Prepáčte mi, vážení, ale taký Samurai Apocalypse nemôže Lew Ashbymu siahať ani po päty. A to nevravím len preto, že preferujem rock pred rapovou scénou. Rovnako ma príliš neoslnila ani jeho "priateľka" Kali. A tak ďalej by som mohol pokračovať so všetkými novými postavami. Na druhú stranu, Hank, Karen, Runkle, Marcy, Becca - to sú mená, ktoré ma prinútili dopozerať piatu sériu behom dvoch dní, za čo som im nesmierne vďačný, pretože ak nové postavy nedokážu potiahnuť seriál kupredu, musia sa o to postarať zaužívané esá (česť výnimkám ako Stu a Bates - tí boli taktiež špičkoví).


Seriálu by som ďalej rád vytkol jeho miernu prvoplánovanosť, ktorá mi miestami liezla na nervy. Taktiež som približne dopredu vedel odhadnúť, kam sa dej v najbližších minútach posunie, ale zas čakať od Californication nejaký neuveriteľne zložité ťahy by bolo naivné. Californication má v prvom rade baviť - a to sa mu aj v piatej sérii darí nadmieru skvelo! Tým ale nechcem tvrdiť, že by sa vo všetkých 12tich dieloch nenašli nudné chvíle. Áno, sú tam a je ich celkom požehnane, ale nejakým zázračným spôsobom z nich dokážu moje obľúbené postavy veľmi rýchlo vyklusať.

Na záver by som sa chcel trochu povenovať poslednému dielu série. Neviem koľkí z vás budú so mnou súhlasiť, ale podľa môjho názoru bol neuveriteľne uponáhľaný. Všetko sa to zomlelo tak neuveriteľne rýchlo. Tvorcovia si všetky ukončenia vzťahov a potencionálne začiatky nových nechali až na poslednú časť, čo mi prišlo tak trochu nešťastne vymyslené a nerád to hovorím, ale i keď je Californication v rámci iných seriálov stále kvalitným počinom, zatiaľ posledná, piata séria je v mojich očiach tou najslabšou.

Výsledok v skratke

I keď som piatu sezónu stihol zhliadnuť behom dvoch dní (čo svedčí o jej kvalite), nebol som obdarený očakávaným pôžitkom, ktorého sa mi dostalo v predošlých śeriách (najmä v tretej). Piata séria je však najmä vďaka Hankovmu novému "ja" svojím spôsobom o nejaký ten kúsok odlišnejšia než predošlé sezóny a už len z toho dôvodu vám ju môžem odporučiť.

Hodnotenie

7,5/10 - (75%)


Recenzia - Hobit: Neočakávaná cesta (2012)

17. prosince 2012 v 18:04 | © cappuccino |  Filmy - Filmy
Fanúšikovia odpočítavali desitaky a stovky dní, úpenlivo čakali na magický dátum 13.12.2012, kedy sa im dostalo sladkého zadostiučinenia. Áno, vážení, prvá časť trilógie Hobita je už konečne na svete! V kinosále sme sa všetci pohodlne usadili, prečkali zopár otravných 3D reklám a predstavenie sa konečne mohlo začať. Ak by som mal svoje prvotné pocity opísať jednou jedinou vetou, tak vám poviem - bolo to iné. Iné, ale stále vysoko kvalitné. Niektorí sa v prípade Jacksonovho spracovania Pána Prsteňov hromžili, že sa vo veľkom množstve vecí absolútne nedržal predlohy. Najpodivnejšie (a dosť pokrytecké) na tom však je, že tí istí ľudia sa opäť sťažuju pri Hobitovi, tentokrát ale na to, že sa predlohy držal až príliš. Čo na to vlastne povedať? Názor si radšej spravte sami. Prejdime teda k filmu samotnému.


Peter Jackson bol pri natáčaní snímku určite pod obrovským tlakom. Jednak mal na starosti neuveriteľné množstvo ľudí (čo ste si dozaista mohli všimnúť pri video logoch, ktoré vám naša redakcia pravideľne prinášala) a druhak.. no, čo si budeme hovoriť, po nakrútený tak úspešnej trilógie akou je Pán Prsteňov boli očakávania fanúšikov veľmi vysoké. Možno, že až príliš vysoké. Latka, ktorá sa nastavila je mimoriadne ťažko preskočiteľná. V každom prípade sa filmu ujali tí správni ľudia, ktorí už pobehujú vo filmovej brandži nejaký ten piatok a urobili pre výslednú hodnotu naozaj maximum. Svojím spôsobom snímok poňali tak trochu odlišnejšie, ale za to by sme mali byť, najmä my, čitatelia knižnej predlohy, vonkoncom radi. Predsa len, nemôžeme zrovnávať 250 stranového Hobita, ktorý bol písaný omnoho prostejším štýlom, s 1300 stranovým Pánom Prsteňov. A na toto by ste mali pri hodnotení Jacksonovho najnovšieho výtvoru brať ohľad pravdepodobne najviac.

Takže, čím začať, čo pochváliť a čo skritizovať? Poďme na to pekne po poriadku. Od začiatku bolo jasné, že Hobit bude postavený predovšetkým na dvoch kľučových postavách - a tými sú vodca skupiny Thorin a mladý Bilbo. Tvorcovia vďaka bohu oslovili dvoch výborných hercov, ktorým skladám môj pomyselný klobúk. Martin Freeman, Richard Armitage, ste jednoducho božskí! Ostatní členovia skupiny (vravím ale len o trpaslíčej časti, Gandalf bol samozrejme opäť dokonalý) síce trocha zaostávajú, ale to sa možno dorovná v ďalších dvoch častiach. Najväčšie šance však dávam beta-samcovi oddielu trpaslíkov, Dvalinovi.

V spojení s predošlou chváľou prichádza aj výborná akcia, na ktorej si dal filmový štáb skutočne záležať. Napríklad taký útok Smauga na Erebor a či súboj Thorina s Azogom boli jedna fantastická lahôdka. No na druhej strane jej bolo miestami až prespríliš a vsádzala najmä na špeciálne efekty, čo mi nie je príliš po chuti, ale budiž, dostali ste veľký rozpočet, tak ho teda využite. Skôr ma iritovalo to, že vo všetkej tej bojovej atmosfére vznikala neprehľadnosť a vy ste čas od času netušili kto je kde. Našťastie po takom prešlape vždy prišla chvíla pokľudného, dialógového "ticha" a vaše zamotané oči si mali čas odpočinúť. Teda aspoň na chvíľu.

A či sa nám do očí vyronili aj nostalgické slzičky? Isteže áno. Pri krásnom prelete nad hobitími usadlosťami a pevnosťou Lorda Elronda sa vám dozaista očká zaligocú (ne)očakávanou radosťou a nejeden z vás (a teraz vravím najmä o sebe) bude mať cez tvár jeden veľký úsmev jak slniečko na hnoji. Pri všetkej tej kráse som si ani nestihol uvedomiť, ako vlastne ubehli dve a pol hodiny stopáže. Ani sa nenazdáte a už je koniec. Koniec, ktorý je však tak trochu neuspokojivý a vy sa samého seba v hlave pýtate, či nemohli tvorcovia prvý diel natoľko očakávaného počinu ukončiť o niečo viac originálnejšie. Ale čo, nevadí, prekúsneme aj takúto drobnosť, pretože najdôležitejšie je, že dobrý pocit z premietania stále zostáva - a to dokonca aj na druhý deň. Čo je veľmi, ale veľmi dobré znamenie.


Výsledok v skratke

Gigantický filmový orgazmus aký sa dostavil stovkám tisícom ľudí po zhliadnutí Spoločenstva Prsteňov síce nečakajte, ale rozhodne nebudete pocitovať ani žiadne sklamanie. Hobit - vo svojej knižnej i filmovej predlohe - je podstatne odlišnejší od série LOTRa a keď tento fakt dokážete pochopiť, dostane sa vám vysoko kvalitného, filmového zážitku. A i keď by sa našlo niekoľko nedostatkov (miestami neprehladnosť bojových scén, nie moc uspokojivý záver a príliš rozprávkovo-komické zobrazenie čarodeja Radagasta), ako som už spomínal, dobrý pociť neustále pretrváva a to hrá pri mojom hodnotení vskutku veľkú rolu. Navyše dve a pol hodiny prebehli ako voda, čo vraví takmer samo za seba.
 
Hodnotenie

8,5/10 - (85%)