Filmový blog, nielen o filmoch

Leden 2013

Úvaha o šťastí

16. ledna 2013 v 21:20 | © cappuccino |  Z každého rožku trošku


Čo je vlastne zmyslom života? Nahromadiť čo najväčšie množstvo peňazí? Dosiahnúť vysnený kariérny úspech? A či len jednoducho usadiť sa, založiť si šťastnú, spokojnú rodinku a žiť si ničím nerušeným, stereotypným životom? Možno všetko dohromady a možno ani jedno z vymenovaného. Podstatné je to, čo vás robí šťastným, nemám pravdu? A to môže byť naozaj čokoľvek. Niekto svoje šťastie nájde v absolútnych drobnostiach, ktoré vám môžu v každodennom živote vyčariť úsmev na tvári, niekto je ale trochu náročnejší a stanovuje si svoje vlastné ciele. Pri konkrétnych cieľoch však netreba zabúdať na to, že cieľ samotný nie je vo svojej podstate ani tak moc dôležitý, ale skôr ona dlhá a tŕnistá cesta za vysneným. Tá nás robí šťastnými, tá nás dokáže naplniť entuziazmom pre danú vec, tá nás dokáže posúvať vpred. Príklad - celý život si šetríte na fantastický, športový automobil. Cesta sa zdá byť náročná, ale vy viete, že ste k svojmu autu deň odo dňa bližšie a bližšie. Keď našetríte potrebné množstvo financií a svoje auto získate, po čase ho beriete ako samozrejmosť a tá počiatočná detská radosť sa stratí. Preto si treba stanoviť viacero cieľov - alebo čo je ešte lepšie - stanoviť si celoživotný ciel ako výchova detí, spestrovanie si partnerského života so ženou, pretože cesta k týmto konkrétnym dvom činnostiam končí až smrťou, lebo sa vždy nájde niečo, čím sa dajú vylepšiť a tak radosť (ale pochopiteľne i trápenie) stále pretrváva. Nikdy sa jednoducho nedostanete do bodu, kedy ste dovŕšili 100%. Je to ako počítačová hrá, ktorá nemá konca, ktorá sa prakticky nikdy nedá prejsť a tak si za drobnými vylepšeniami môžete kráčať od narodenia až po smrť. Väčšina ľudí, ktorá vo svojom živote nepociťuje šťastie, stratila smer. Nemajú nič, čo by ich dokázalo privodiť do stavu blaženosti. Žiadne koníčky, žiadne záujmy, možno dokonca ani dobrých priateľov alebo milujúceho partnera. Z každého kúsku treba totiž vyšťaviť maximum a pokiaľ vo svojom živote nevlastníte ani jedno z vymenovaného, je to viac menej smutné. Treba si ísť za svojím, za tým, čo vás robí šťastným. To je podľa môjho názoru zmysel života. Nie tlačiť sa do zbytočností, ktoré vám síce prinesú materiálnu odmenu (dajme tomu v podobe peňazí), ale tá vnútorná radosť jednoducho a skrátka nie je. A myslím, že hádam práve to by malo byť v našich existenciách prvoradé, no nie? Raz niekto velice chytrý (a tentokrát som to výnimočne nebol ja) povedal, o peniazoch jednu veľkú pravdu.. "Môžeš si kúpiť dom, ale nie domov. Môžeš si kúpiť posteľ, ale nie spánok. Môžeš si kúpiť hodinky, ale nie čas. Môžeš si kúpiť knihu, ale nie vzdelanie. Môžeš si kúpiť lieky, ale nie zdravie. Môžeš si kúpiť krv, ale nie život. Môžeš si kúpiť sex, ale nie lásku." Peniaze nás po hmotnej stránke síce zabezpečiť dokážu, ale vnútorné šťastie si musíme získať inou cestou. Cestou, nad ktorou som sa v posledných riadkov a vetách zamyslel. Je to síce tak prosté, tak jednoduché. V podstate píšem len o skutočnosti, ktorú si uvedomili milóny a milióny ľudí predomnou, ale zaujímave je, že aj keď si drvivá väčšina planéty túto pravdu uvedomuje, vôbec sa ňou neriadi. Bohužiaľ, práve naopak..