Filmový blog, nielen o filmoch

Prosinec 2014

Rozbor (kniha) - Nekros a jiné noční můry

28. prosince 2014 v 15:54 | © cappuccino |  Čítanie & Knihy
Tak som si jedného novembrového večera sadol za notebook, vyhľadal nemenované kníhkupectvo a premýšľal, aké knihy by ma pod stromčekom najviac potešili. Jedným z víťazov sa stala zbierka hororových poviedok - Nekros a jiné noční můry. Brian Lumley, autor tejto zbierky, začínal pôvodne s písaním ako jeho koníčkom, pretože Lumleyho primárnu obživu kedysi zaisťovala armáda, bol totižto povolaním vojak, člen britskej armády. Profesionálnym spisovateľom sa stal zhruba pred jeho 50tkou, pričom jeho slávu pravdepodobne započala až sága Nekroskop (ku ktorej som sa mimochodom ešte nedostal, ale aj to sa možno jedného dňa zmení). Lumley sa nikdy netajil tým, že svoju veľkú inšpiráciu čerpá z pera samotného majstra hororu - H.P. Lovecrafta (ak vám ale jeho meno nič nehovorí, odporúčam moje staršie články prvý, druhý, tretí). Narozdiel od Lovecrafta je ale skúmanie Lumleyho textov jednoduchšie, čiže viac prístupnejšie čitateľom, ktorých by Lovecraftove zložité opisy kozmickej hrôzy a starodobý štýl písania mohol odradiť. Poviedky zo zbierky Nekros a jiné noční můry niesú založené na žiadnom krviprelievaniu, zväčša stavajú svoj príbeh na úplne obyčajnej (miestami neobyčajnej) dejovej linke, ktorá sa postupne vyvynie do niečoho nepredpokladaného, odpodivého a hrozivého. Ak sa radíte medzi fanúšikov napätia, zbierku vám môžem len a len odporučiť. Pustime sa teda do jednotlivých poviedok, ktorých je mimochodom presne trinásť.

1. Plodnice

Táto poviedka získala v roku 1989 ocenenie British Fantasy Award, čo je myslím hlavný dôvod prečo ju autor umiestnil hneď na začiatok. Jedná sa o príbeh z prostredia takmer neobývanej osady Easinghamu, ktorá po tri stáročia postupne prepadala do mora a nic nenasvedčovalo tomu, že by sa mal daný proces v budúcnosti zastaviť. Hlavná postava, ktorej predkovia v Easinghamu žili, sa rozhodne starú osadu navštíviť. Prostredníctvom jej posledného obyvateľa, starého Gartha Benthama, však zisťuje, že okrem morskej vody napadla osadu aj akási choroba. Choroba, ktorá sa do Easinghamu pravdepodobne dostala prostredníctvom morských naplavenín.

Hodnotenie - 9/10

2. Zadní řada

V Odeonu, polorozpadlom miestnom kine, sa premieta klasika z rokov dávno minulých, na ktorú starý pán spomína s láskou v srdci, pretože spomienky na daný film sa viažu k jeho zosnulej, milovanej žene. Hovorí sa, že do zadných sedadiel si vždy sadajú páry zaľúbených dvojíc, ktoré využívajú následné prítmie na prejavy svojej vzájomnej lásky, ak viete čo mám na mysli. V tomto prípade sa však na zadných sedadlách udeje niečo odlišné. Niečo, na čo starý pán už do konca svojho života určite nezabudne.
Hodnotenie - 6/10

3. Druhé přání

Téma ignorovaného varovnia a z toho plynúcej, neodvratnej odplaty. Tak nejak by Druhé prianie vystihol autor poviedky, pričom do nej zakomponoval rôzne odkazy na tvorbu H.P. Lovecrafta. Môžem povedať, že v rámci danej zbierky momentálne hovoríme o jednej z dvojice mojich najobľúbenejších poviedok. Vážení, staré povery a legendy sa neopláca brať na ľahkú váhu. Na svojej koži to pocítila aj neobvyklá dvojica v zložení bohatej ženy v strednom veku a jej mladšieho, po peniazoch práhnuceho partnera, ktorá sa rozhodla pred svadobným obradom navštíviť Maďarsko, spoznať jeho krásy a tajomstvá. Ich nedbalosť však viedla k miestu, ktoré nemali nikdy navštíviť. A ako povedal Herr Debrecm majiteľ hotela, v ktorom sa dvojica ubytovatela, ak už to miesto skutočne chcete navštíviť, ničoho sa nedotýkajte.

Hodnotenie - 10/10

4. Umouněnec

Raymond Madison, pre niekoho chlapec s pochybným charakterom, divný, zvláštny, neobľúbený, ale pre 16-ročného Josha to bol priateľ, síce výstredný, ale stále priateľ. Tak jedného večera čakal Josh na svoju prvú lásku, Moiru, vyčkával a v mysli si premietal jej obrazy. Joshovo zasnené rozmýšlanie prerušil príchod Raymonda, toho však v tej chvíli Josh potreboval vidieť najmenej. A ďalej? Ani vlastne neviem, ako by som v opisovaní dejovej linky pokračoval, bez toho, aby som vás nepripravil o prekvapenie. Poviem len toľko, že po stretnutí tohto mladého páriku a následnom odchode ich neustále niekto sledoval. Alebo to bol snáď iba ich pocit?

Hodnotenie - 7/10

5. Hadlokářův syn

Veríte na paralelný vesmír? Že sa v určitom bode pretínajú dva alebo viaceré svety? Podobné a zároveň natoľko odlišné? Práve v tom totiž spočíva piata poviedka, ktorá je rozprávana z pohľadu seržanta Scotta, ktorému sa prihovoril malý chlapec. Chlapec, ktorý sa stratil svojmu otcovi. Hadlokářův syn.

Hodnotenie - 7/10

6. Viadukt

Brian Lumley, autor knihy, má veľký strach už len z pomyslenia na lezenie cez vyvýšené miesta. Ako sám hovorí, čím je starší, tým viac sa bojí výšok. Dvojica kamarátov z poviedky Viadukt však chcela tento strach hrdinsky prekonať. Dlhú dobu na deň D trénovali a momentálne sa vzájomne povzbudzujú na prerúčkovanie až na samotný koniec viaduktu. Ich už tak nebezpečnú púť im ale zkomplikuje muž, o ktorom si spočiatku mysleli, že je len neškodným bláznom a z nebezpečnej púte spraví hororový zážitok, ktorý zanechá na duši neodstrániteľnú stopu hrôzy a zdesenia.

Hodnotenie - 8/10

7. Nekros

Už samotný názov zbierky Nekros a jiné noční můry napovedá, podľa ktorej poviedky bola kniha pomenovaná. Prostedníctvom internetu som sa však dopátral k zisteniu, že v originom znení dostala kniha názov "Fruiting bodies and other fungi" (Fruiting bodies - plodnice). Myslím, že v tomto ohľade spravili českí vydavatelia správne, pretože koho by už len zlákal názov Plodnice a iné huby. Myslím, že Nekros znie o riadny kus strašideľnejšie. Či je však poviedka skutočne taká strašideľná ako sa podľa pomenovania zdá, už nechám na vás. Nekros je strašidlo, prízrak, mýtus, osoba a abstraktný pojem zároveň. Táto vec, pochádzajúca z miestnej ligurskej legendy, vysáva z človeka jeho mladosť a kradne si ju pre seba. Je to dohoda - dá vám niečo, po čom túžite a samo si vezme čo chce. Dáte sa jeho/jej ponukou zlákať?

Hodnotenie - 7/10

8. Šeptač

Miles Benton cestuje každodenne do práce vlakom. Jazdy bývali v rámci možností relatívne pokojné, ničím sa vymykajúce bežným predpokladom, až na jednu výnimku, keď do Milesovho kupé nastúpil nizký a veľmi ohyzdný muž. Prihrbený, so snedou tvárou. Na hlave mal mäkký, čierny klobúk, so širokou obrubou, ktorý mu z časti zakrýval tvár. Jeho najväčšie špecifikum však predstavoval stuchnutý zápach. Neznámy muž postupom času Milesovi stále viac a viac zasahoval do života. Bol však skutočnou osobou alebo len bujnou predstavivosťou fantázie hlavnej postavy? Nikto totiž podivného muža, šeptača, nikdy nevidel. Jednoho dne, kousek za lesem, muže, co tam nebyl, viděl jsem...

Hodnotenie - 8/10

9. Slunce, moře a tichý křik

Bývaly časy, kedy sme ja a moja manželka Julia, dva krát do roka zbalili svoje veci a vrhli sa smerom k slnečnému svitu, moru a niekedy aj piesku. Piesok však nebol nutnou podmienkou, predovšetkým nie v Grécku. Tentokrát sme si vybrali odlahlý ostrov Makelos, ktorý, som si istý, na mape už nenájdete. Jednak je veľmi malý a druhak naň už žiadny angličan nepocestuje. Osobne s tým máme čo dočinenia práve my. Boli sme totižto nechcenými účastníkmi hrôzostrašného zážitku, ktorý vám rozpoviem. Náš sprievodca, Nichos, nám od počiatku tvrdil, aby sme na ostrove nepili vodu zo studne. Predovšetkým tú od Dimitria, muža, ktorý mne, mojej manželke a okolitým turistom zabezpečoval bývanie. A mal pravdu.

Hodnotenie - 10/10

10. Tencí lidé

Bláznivý Bill z Barrows Hill. Bol to práve on, kto ma upozornil na tzv. "tenkých ľudí", ktorí ani niesu ľudia. Vysoký ako kandelábre a tenký ako.. no, jednoducho, veľmi tenký. Práve oni majú údajne bývať v tých úzkych a vysokých domoch. Ich obyvatelia však nemajú cudzincov príliš v láske. Tak sme jedného večra s Billom popíjali v miestnom bare Železnica, odkiaľ sme sa pobrali ku mne na flašu ginu. Billa, ktorého bolo mimoriadne náročné presvedčiť na cestu v blízkosti úzkych domov, nakoniec presvedčil až prísľub flaše alkoholu, bol to predsa len alkoholik a bláznivý človek. Preto som spočiatku jeho fantazírnemu rozprávaniu až do tej osudnej noci nemohol uveriť.

Hodnotenie - 5/10

11. Kyperská lastura + 12. Hlubomořská ulita

Kyperská lastura a Hlubomořská ulita je dvojicou na seba naväzujúcich poviedok, písaných vo forme listov medzi pluk. Georgeom L. Gleeom a mjr. Harry Winslovom, o prazvláštnosti morských ulitníkov. Ja viem, hovoríte si, ako by mohol autor vytvoriť napätie opísovaním nejakých neškodných potvoriek z oceánu. Ony tie potvorky však v skutočnosti neškodné niesú. A že sa dá o takom sprvu nezaujímavo sa zdajúcom témate napísať keď nie mráz po chrbte naháňajúci, no prinajmenšom výnimočne netradičný úsek zo života dvoch veteránov, sa môžete presvedčiť na vlastnú päsť.

Hodnote KL - 8/10
Hodnotenie HU - 6/10

13. Ten, jenž kráčí s větrem

Tak sa nám blíží záver článku, i záver knihy, v podobe najdlhšej, 57 stranovej poviedky, ktorá sa radí medzi tie, v ktorých odkazuje autor na diela H.P. Lovecrafta a nezakryte sa nimi inšpiruje. A musím povedať, že ak by nedošlo k celkom spackanému záveru poviedky, ktorý mi akosi nevedel prísť na chuť, bol by som s tým, ktorý kráča s vetrom, nadmieru spokojný. Kľúčovou postavou príbehu je uznávaný americký meteorolog, David Lawton, ktorý pricestoval do Kanady, konkrétne do malého mestečka Navissa, kde si prostredníctvom čistého, ľadového vzduchu plánoval liečiť svoje chorobou zmietané pľúca. Ubytoval sa v dome miestneho sudcu, starého rodinného priateľa. Po nejakom čase od jeho nasťahovania sudcov dom navštívila Lucill Bridgmenová, vdova po zosnulom anglickom profesorovi antropológie, Samovi Bridgmenovi, ktorý pred 20timi rokmi v niekoľko kilometrovej vzdialenosti od Navissy tragicky a za neznámych okolností zahynul. O 20 rokov na to sa Lucill stratil jej syn Kirby a pani Bridgmenová mala pádny dôvod veriť tomu, že sa jej stratený syn pripojil k akejsi sekte, ktorá praktikuje vyvolávanie boha Ithaqu. Lucill predpokladala, že jej syn sa nachádza práve v oblastí, kde zahynul jej manžel, ale keďže si sama netrúfa po nezvestnom pátrať na vlastnú päsť, poprosí sudcu Andrewsa o pomoc. V tom na scénu prichádza David Lawton, ktorý ustarostenej vdove poskytne svoju pomocnú ruku.

Hodnotenie - 8/10


Trilógia Hobbit vs. trilógia LotR

21. prosince 2014 v 17:46 | © cappuccino |  Filmy - Filmy
11.12.2014 som sa na slovenskej premiére tretej časti Hobbita oficiálne rozlúčil s ospevovanou a nespočetným množstvom fanúšikov milovanou Stredozemou. Fiktívnym svetom z pera majstra Tolkiena, ktorý si po celom svete získal obrovské kvantum fanúšikov. A pochopiteľne, ako iste tušíte, sa medzi nich s pocitom hrdosti radím aj ja. Musím však použiť otrepanú frázu a povedať - zdá sa mi to ako včera, keď som písal recenziu k prvému dielu tejto trilógie, no, človek sa skutočne ani nenazdá a už nie je rok 2012, ale 2014. Už ľudia nevítajú novú trilógiu, ale ľúčia sa s jej záverom. A keď už sme sa dostali až sem, nedá mi to nezamyslieť sa nad všetkým tým dobrodružstvom, ktorým sme za celú dobu spoločne s tvorcami prešli a zároveň zrovnať tieto dve skvostné, na seba naväzujúce trilógie. Čo by milovník celej filmovej ságy a spisovateľského umenia pána Tolkiena nebudem možno príliš objektívny, ale povedzme si na rovinu, že sto percentná objektivita aj tak nejestvuje, každý sme niečim ovplyvnený a tým pádom v istom smere zaujatý. Spočiatku som na tento blog začal (primárne) písať ako filmový nadšenec a užívateľ csfd, preto by som chcel podotknúť, že odomňa, ako užívateľa daného česko-slovenského filmového webu dostali všetky časti plný počet hviezd (5/5), pričom sa "Hobbitovia" narozdiel od "Pánov prsteňov" nemohli pýšiť úplne istým, plným počtom. Vždy som tak trocha váhal a mal som na to isté dôvody. Hobbit je veľkofilm ako sa patrí, ale už nemá to, na čom si vo veľkom zakladal Pán Prsteňov. Nemá to "srdce". Postavy už niesú tak výrazné a dej natoľko prepracovaný. Položte si otázku a úprimne si na ňu odpovedzte - ktorí členovia dobrodružnej výpravy z Hobbita sa vám vryli do pamäte? Bilbo? Vodca skupiny Thorin? Starý dobrý Gandalf? A či možno sympatická dvojka bratov Fili-Kili? Spomeniete si ale na mená ďalších trpaslíkov, pričom ku každému z nich máte v mysli uloženú nejakú pamätihodnú, kultovú scénu? Otázky zodpovedané, vážení? Tak sa presuňme k Pánovi Prsteňov. Aragorn, Legolas, Gimli, Boromir, Gandalf, Frodo, Sam, Pipin a Smíšek? Pevne verím, že prvých päť postáv svojím charizmatickým vystupovaním dosiahlo nezmazateľného postu v históri kinematografie a taktiež nezmazateľneho postu v srdiach divákov. A malí hobiti? Každý mal "toho svojho", nie je tak? Mojím favoritom bol od počiatku Pipin, i keď priznávam, že k Smíškovi som si cestu nikdy nenašiel. Postavy z Lord of the Rings majú väčšiu hĺbku, a to sa týka aj celého deja a mnohých scien, ktoré sa pre divákov stali kultovými. Vidíte už, na čo narážam? Ak áno, znamená to, že sme sa názorovo zhodli a ak nie, vašu mienku vám kradnúť určite nebudem. Hobbit je iný aj tým, že vo viacerých prípadoch bohužiaľ vsádza svoje tromfy na CGI (Computer-generated imagery). Verím, že niesom sám, kto nad všetkymi fyzickým zákonom sa vymykajúcimi akrobáciami len bezbožne krútil hlavou (v tomto bol špecialista najmä "friendzone-utý Legolas, ale možno sa chcel iba ukázať pred jehou elfskou kočkou, čo mu nemôžem zas príliš vyčítať), ale taktiež určite niesom sám, kto ich vďaka láske k Stredozemi a otcovskej ruke režiséra Petera Jacksona dokázal bez sebaväčšieho premáhania hodiť za hlavu. Z daných dôvodov pre mňa trilógia Pána Prsteňov bude už naveky mimoriadnou, gigantickou záležitosťou, ku ktorej sa vždy rád vrátim a trilógia Hobbita skvelým, no nie natoľko srdcovým zážitkom. And, oh, where the road then takes me? I can not tell. We came all this way, but now, comes the day, to bid you farewell. Bye, Middle-earth :)